Pondelok, 24. september, 2018 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Vetrone pilotuje i modeluje. Tento rok oslavuje už štyridsať rokov vo vzduchu

Celoživotnou záľubou Jaroslava Parízka zo Senice je lietanie. Nalietal už tisícky kilometrov a tento rok je to už 40 rokov, čo lieta na vetroňoch. Toto adrenalínové hobby mu prinieslo viacero zážitkov, na ktoré s radosťou spomína.

Pán Parízek vetrone pilotuje už 40 rokov.(Zdroj: Archív JP)

SENICA. Keď sa povie lietanie, u niekoho to vyvolá strach, u iného nadšenie. Pre pána Parízka je to záľuba, ktorá ho sprevádza desiatky rokov.„Keď som vo vzduchu, veľakrát zisťujem, čo je čo. To znamená, inak je to vidieť zdola a inak sa na to pozerá zvrchu. Niekedy ma aj veľa vecí prekvapí, pozerám často, kde som to, lebo celá zem sa z každého pohľadu mení,“ povedal Jaroslav Parízek.

Kto vás k lietaniu priviedol?

– Ja som bol vždy naklonený k technickým disciplínam. Veľmi ma bavilo niečo tvoriť. Bol tu silný modelársky klub, ja som aj na vojne založil modelársky krúžok, čo mi tiež veľmi pomohlo prežiť, hoci som tam bol len rok. Teraz staviam modely vetroňov, aj veľké. Najväčší model má rozpätie 5 metrov a je to W27. Nedávno som dokončil historický model vetroňa, ktorý tu kedysi aj lietal. Mám ich postavených niekoľko a občas sa aj zúčastním na nejakej výstave.

Článok pokračuje pod video reklamou

Aký bol váš prvý kontakt s lietaním?

– Môj prvý kontakt s lietaním bol, keď som mal 6 rokov. Vtedy bolo ešte letisko na Kaplinskom poli. My sme tam chodili ešte s Paľom Benžom. Tam sme videli prvé lietadlá, ktoré boli historické a bavilo nás tam chodiť. Vtedy bol iný svet.

Prečítajte si tiež: FOTO: Trdlofest opäť nesklamal, lákala vôňa trdelníka, hudba aj súťaže

Ako malé dieťa som začal robiť rôzne modely malých lietadiel – rakety, hádzadlá, šarkany. Raz sa na Kaplinskom poli stalo, že nás zviezli na vetroni, neviem, či to boli Blaníky alebo Pionieri. Potom som si začal robiť letecký výcvik v Aeroklube v Senici, keď som mal 15 rokov. Teraz to bude pre mňa už 40 rokov, čo lietam.

Chceli ste sa lietaniu venovať aj profesionálne?

– Chcel som byť pôvodne vojenským pilotom, ale nosil som okuliare a v tom čase sa to ešte neoperovalo. V tejto dobe som si to dal operovať a môžem lietať. Teraz je to už bežné, kedysi to tak nebolo.

Keď ste chceli v minulosti lietať, museli ste byť pod nejakou organizáciou?

– V tom čase sme mohli lietať v rámci organizácie Zväz ARM. To bola polovojenská organizácia, ktorá mala za cieľ zvyšovať brannú schopnosť mládeže a zároveň aj pripravovať potenciálnych vojenských pilotov. Toto fungovalo v rámci celého Slovenska. Organizácia nezastrešovala len lietanie, ale aj motorizmus, hifi kluby.

Bola to spoločenská organizácia, ktorá bola technicky zameraná. Dokonca aj viacero mojich kolegov vo vojenskom letectve skončilo.

Akým spôsobom sa vtedy lietalo?

– Vtedy sa tu ešte robili aerovleky – vpredu je lietadlo a vzadu je priviazaný vetroň, ktorý je uchytený na 40-met-rovom lane. Po stúpaní sa odpojí a potom už vetroň krúži vlastnou silou. Lietanie na vetroňoch sa volá aj bezmotorové lietanie, lebo tento stroj nemá motor a na lietanie využíva vzdušné prúdy.

Lietanie patrí síce medzi šport, ale nerobí sa bežne. Ak chce niekto lietať, musí dodržiavať aj špeciálne normy?

– Lietanie je technický šport a sú tam rôzne disciplíny. Takisto sú tam prísne regulácie a táto činnosť podlieha úradnej správe – inšpekcii. Pokiaľ chcete lietať, musia byť dodržané určité predpisy, normatívy. Lietadlá musia mať certifikát, pravidelné prehliadky.

Sú tu rôzne typy prehliadok, podľa typu lietadiel, buď 50-ho-dinové alebo 100-hodinové. Znamená to, že ľudia nemôžu len prísť na letisko a sadnúť si do lietadla, ale v prvom rade prísť a skontrolovať podľa príručky, či je všetko správne, tak ako má byť.

V akom intervale je potrebné robiť na lietadlách prehliadky? – Ono to podlieha znalostiam techniky. Niektoré prehliadky sa robia lokálne, niektoré najmä pre motorové stroje – tam sú predpísané hodiny, ktoré ten stroj musí naberať do ďalšej prehliadky. To sa všetko dáva robiť certifikovanou firmou.

Keď si chcete ísť zalietať ako člen, len prídete na letisko a idete, či aj niečo za to musíte zaplatiť?

– V tom čase, keď tu bol ešte mechanik, bola posádka platená štátom, všetko to bolo dotované v rámci týchto

aktivít. Teraz je to tak, že tí členovia, čo sme tam, si okrem členského platíme aj každú nalietanú hodinu. Je to nejaký poplatok za to, že v tom lietadle sedíme, že nás niekto vytiahne hore motorovým strojom.

Čo musíte spĺňať ako člen aeroklubu?

– Každý aeroklub má svoje stanovy, svoje pravidlá. Člen je centrálne poistený, má povinnosť zaplatiť poplatok. Musí sa zúčastňovať údržby areálu, ktorý nám patrí. Síce areál patrí mestu Senica, ale to tam neinvestovalo za posledných 20 rokov nič. Všetko si platíme my zo svojho rozpočtu, ktorý sa vytvorí z členských vkladov alebo z nejakej spoločenskej akcie, keď sa vyzbiera napríklad vstupné.

Máte určené ako člen, koľko musíte nalietať za mesiac, rok?

– Nie sú tam nejaké prísne pravidlá. Každý musí absolvovať kontrolu techniky pilotáže. To znamená, že do lietadla si s pilotom sadne školený inštruktor, ktorý ho preskúša zo základných postupov, to sa robí každý rok alebo pri dlhšej prestávke.

Aj po tých rokoch, čo máte skúseností viac než dosť, máte pred preskúšaním obavy?

– Lietanie je o uvážení, zdravom rozume, o skúsenostiach, pretože keď ste vo vzduchu, už sa to nedá zastaviť, musíte hneď reagovať. Hoci mám už letov, hodín a typov lietadiel odlietaných veľa, stále mám pred tým rešpekt, vždy je lepšie mať pri sebe učiteľov lietania. Vždy, keď sa chcete aj na nový typ lietadla preškoliť, tak potrebujete mať určitú prípravu na zemi a aj vo vzduchu.

Ako prebieha taká príprava?

– Pokiaľ tu máme nové lietadlo, človek, ktorý ho vlastní alebo ho vie ovládať – má na to potrebnú kvalifikáciu a certifikát, len ten nás môže preškoliť.Príprava pozostáva z naštudovania príručky lietadla. Potom sa ide lietať. Tam sú určené presné počty letov a hodín. Tým istým lietadlom lietate až dovtedy, kým si naň zvyknete a viete odštartovať a pristáť. Štartovať sa môže, ale pristávať sa musí.

Keď skúšate nové lietadlo, tiež tam máte pri sebe niekoho, kto pri vás sedí?

– Áno, tak ako v autoškole pri vás sedí inštruktor. Tie lietadlá majú zdvojené riadenie. Na ľavej strane sedí vedúci pilot a pokiaľ sedia za sebou, takisto majú dvojité riadenie. Okrem techniky pilotáže, ktorá môže byť nahradená preškolením sa na nový typ, sú tu ešte pravidelné kontroly, ktoré sú na vyššej úrovni. Požaduje ich inšpektorát z leteckého úradu. Sú tam presne stanovené normatívy podľa veku a zdravotného stavu pilota.

Konkrétne vy, čo potrebujete na to, aby ste mohli lietať na vetroni?

– Ja na to, aby som si sadol do lietadla, potrebujem mať platnú zdravotnú a pilotnú licenciu. To je rovnaké pre motorové aj bezmotorové lietanie. Po päťdesiatke, čo je môj prípad, chodím na lekársku prehliadku každý rok, dovtedy to bolo každé dva roky a predtým každé štyri roky. Pre získanie pilotnej licencie potrebujem urobiť každé dva roky nové preskúšanie inšpektorom z leteckého úradu, ktorý je na to poverený. Tu musíte mať stroj v poriadku a na pilotovanie aj absolvovať prípravu.

Za tie roky sa už zmenila aj technológia lietadiel. Keď porovnáte staré lietadlá s novými, je to ľahšie pilotovať ich?

– Niekedy tu ešte vidíme lietať tie staré socialistické lietadlá. To sú všetko certifikované stroje. Teraz tu lietajú CESNY 182. To sú lietadlá, ktoré majú približne 50 rokov. My tu na letisku v Senici nové moderné lietadlá nemáme, to by sme ich museli kúpiť, alebo si ho niekto súkromne kúpi. Tieto nové, to sú už skôr tzv. ultra light. Doba išla dopredu, staré so sebou vláčia kopec váhy, kedysi ten pokrok v tých ľahkých technológiách ešte nebol. Všetky prístroje a materiály boli oveľa ťažšie.

Okrem technológie v čom ešte vidíte rozdiel? – Za tých 40 rokov prišlo k veľkým zmenám. Kedysi ste si zobrali mapu a leteli ste, kde ste chceli. Dnes to tak nie je, máte presne vymedzenú oblasť, výšky a spojenie. Keď chcete ísť na frekventované letiská, musíte mať letový plán.

Aj nad mestom musíte dodržiavať povolenú výšku a byť pripravený na to, že sa s niekým môžete stretnúť. Všetko je to teraz už komplikovanejšie. Možno to je niekedy dobre a niekedy na škodu. Ale zasa GPS je aj veľká pomoc. Neviem si ale predstaviť, že by som išiel na nejaké medzinárodné letisko a nevedel by som dopredu, aký je letový plán. Je to určite komplikovanejšie, ale je to pekné, keď človek vidí raz za čas Senicu zvrchu – vyzerá to trocha inak a tiež kopec Prietrž. Zvrchu to nič nie je, napriek tomu, že pri jazde autom sa zdá byť strmý.

Ako prebiehal váš výcvik? Čo si z neho pamätáte?

– My sme začínali lietať na Blaníkoch L13. Bol to akrobatický stroj. Mám na to krásne spomienky. Je to dvojmiestny celokovový vetroň. Ľudia sedia za sebou, je z toho krásny široký výhľad. Najskôr sme robili výcvik pozemný, mali sme na záver z toho aj skúšky, kde boli 3 piloti.

Pre nás ako malých chalanov to bolo veľmi zaujímavé a na to boli aj sú učebnice. Potom v rámci pozemnej prípravy sme v lietadle sedeli a balansovali sme. Museli sme udržať krídla vo vetre nad zemou. Zvykali sme si aj na to sedenie. Do vetroňa sa totiž chodí vždy s padákom, ten vám robí vlastne sedačku. Keby ste sa s niekým zrazili alebo sa niečo stalo, aby ste mohli vyskočiť.

Ako to vyzeralo na výcviku, keď ste sa začali učiť samotné okruhy?

– Postupne sme začali s navijakmi. Na letisku je meter oceľového lana, navijak, ktorý má dva bubny a výkonový motor. Tie bubny sa navíjajú a lietadlo je zavesené špeciálnymi upínacími hákmi na upinák. Navijak vytiahne lietadlo hore ako šarkana.

Pilot sa tam odopol a urobil sa okruh. Z Blaníkov sme robili výšku tak 300 metrov. Človek si pri tom okruhu vyskúšal vztlakové a brzdiace tlaky. Najkomplikovanejšie bolo zosadnúť, pretože každé pristátie lietadla je vlastne riadený pád. Len je rozdiel, či spadnete z dvadsiatich metrov alebo z pol metra. Toto sme sa tam učili, keď boli urobené navijáky, robili sa aerovleky. Vtedy je vetroň zavesený za stroj na celej dĺžke šnúry. Hore ste sa už vedeli dostať aj do kilometra a tam ste sa odopli a lietali ste.

Vyvrcholením výcviku sú už len skúšky a môže sa ísť lietať?

– Výcvik je vlastne o drilovaní okruhov, skúšali sme rôzne vývrtky. Na záver boli pilotné skúšky a človek mohol sám lietať. Pamätám si, keď ma skúšali, mal som asi 16 – 17 rokov, viem, že vedúci pilot nadával, lebo som mu privrel ruku do vztlakovej páky, tak mi to dal opakovať.

Keď je človek po pilotných skúškach, môže lietať samostatne a potom nasleduje len pokračovací výcvik. To sú tie navigačné lety, napr. vo vzduchu vo vetroni ste museli vydržať lietať 5 hodín. To znamená, že sme sa museli cez leto niekde udržať 5 hodín v stúpavých prúdoch a prvý prelet bol vždy do Trenčína.

Čo je vlastne základným princípom lietania s vetroňom?

– Bezmotorové lietanie je vlastne o tom, že sa dostanete do vzduchu a potom len využívate vzdušné prúdy na to, aby ste naberali ďalšiu výšku. Buď len s tým vetroňom kĺžete, alebo nájdete stúpavý prúd. Lietate nad krajinou a robíte prelety. Tu môžete získať prvé skúsenosti s lietaním a kto na to má a chce, môže ísť na výcvik motorového lietadla.

Vy máte výcvik len na bezmotorové či aj motorové lietadlo?

– Ja som začal s lietaním cez modelárstvo, keď som ako malý začať skladať a vyrábať malé lietadielka, do dnes robím stále ešte lietajúce modely. Takže modelárčina bola prvá vec, v pätnástich som začal robiť výcvik na nemotorové lietadlá a potom v 90. rokoch som si urobil aj motorový výcvik.

Vy ste lietanie a výcviky aj učili?

– Nie, ja som to nikdy neučil. Ja to skôr beriem ako hobby, prídem si zalietať, pozrieť si krajinu. Mám dosť adrenalínu a som dosť aj pracovne vyťažený. Takže skôr je to pre mňa relax vo voľnom čase.

Máte za sebou aj skupinové výlety či dlhšie dovolenky, cesty po svete lietadlom?

– Dlhé roky som lietal na vetroňoch aj na motorizovaných vetroňoch. To je tiež jedna kategória, na ktorú sa treba preškoliť. Časom, keď sa dalo ísť do zahraničia, tak som polietal na ultraľahkom lietadle – bol to certifikovaný stroj WT9.

S partiou ľudí na siedmich lietadlách sme polietali okolo Stredozemného mora, Malty, navštívili sme Santorini, okúpali sme sa v Dubrovníku, a to všetko s tým motorovým lietadlom. Ďalej sme boli aj na Nordkappe – na najsevernejšom výbežku Európy, zasa ako skupina ľudí. Francúzsko sme obleteli dokonca celé.

Stane sa aj, že vám povedia, keď prilietate na letisko a ohlásite sa, že tam nemôžete pristáť?

– Stalo sa to v takých prípadoch, keď bolo zlé počasie alebo hustá premávka, vtedy vás tam nemôžu pustiť. To vás môžu odkloniť z trasy, na to máte tiež výcvik. Musíte zvládnuť stroj, medzinárodné pravidlá, dokázať komunikovať v zahraničí – na to tiež musíte mať anglickú licenciu, keď chcete lietať do zahraničia.

Musíte poznať terén z mapy, musíte mať naštudovanú situáciu. Na to slúžia elektronické vestníky, aby sme vedeli, kde je nejaká výstavba, atómová elektráreň a pod. Sú na to aj predpisy, kadiaľ môžeme prelietať.

Ako to funguje na medzinárodných letiskách ? – Tam je prevádzka úžasná, približujete sa k letisku – má vás radar, ten vás predá veži a potom sa približujete k zemi, povedia vám kde, kam, na akú odbočku pôjdete. Tiež sú pravidlá na to, ako blízko sa môžu k sebe lietadlá priblížiť, tiež s vetroňmi, balónmi, keď nedodržíte tieto vzdialenosti, počítač to automaticky vyhodnotí, že je to incident.

Všetko je to dnes monitorované, všetko sa to cez radary zahlási operátorovi. Kedysi nám stačila mapa a na nej boli označené červenou nejaké nebezpečné miesta – ako vojenské priestory. Dnes sa už lieta na veľmi presnú navigáciu.

Ako to máte s modelárčinou? Čím začnete? – Ja si to všetko doma nakreslím, vystružlikám a polepím. Jedno z mojich lietadiel Šohaj som začal lepiť na Vianoce roku 2016 a zhruba za rok som ho mal hotové. Ale je to robota, ktorú robím, keď mám čas.

Dokonca tam mám aj 3D tvár pilota a podobá sa na mňa. V zbierke mám a si 30 lietadiel rôznych typov. Sú tam akrobatické aj halové, s ktorými lietam v telocvični. Všetky sú na ovládanie. Mám aj takú, ktorá má 50 kubíkový motor. To sú také väčšie.

Čo vás priviedlo k tomu, že ste začali modelovať lietadlá?

– Môj otec bol tiež technicky zručný. S ním sme robili kedysi rakety. Chodil som aj do modelárskych krúžkov. My sme mali kedysi technickej tvorivosti veľmi veľa. Pravidelne sa organizovali aj modelárske súťaže. Tam sa človek naučil, ako vlastne lietadlo funguje.

Nie je to tak v súčasnosti, že skôr tie stroje fungujú viac-menej samy?

– Áno, niektoré sú také. Ale stále je to o tej technike, pretože takéto stroje si môžete kúpiť. To už človeka ale obmedzuje, pretože pre mňa modelárčina nie je kúpené lietadielko a mám k tomu softwér, kde si ho naprogramujem.

Modelárčina je skôr o tom, že si najskôr zostavíte plán, prichystáte si tie časti, zlepíte to dokopy, aby to bolo rovné. Potom zistíte, že to letí, a aj s tým malým lietadlom sa dokážete udržať vo vzduchu.

Čo to pre vás znamená, keď sedíte v lietadle, letíte ponad krajinou, všetko pod vami je také malinké?

– Ja si vtedy dokonale vyčistím hlavu. Lietanie je ako bicyklovanie, keď sa to raz naučíte, už to viete. A tiež musíte mať k tomu rešpekt. Lietanie je pre mňa najmä hobby. Mám kolegov, ktorí lietajú na civilných strojoch. No mňa by to nebavilo, pretože to máte ako keby určené, kade musíte dva-trikrát za deň ísť, a to nie je pre mňa.

Väčšinu cesty tam tiež za neho lieta auto pilot. Ono to možno človeka zo začiatku baví, ale keď to už potom poznáte a stále idete to isté, už to asi nie je také zaujímavé. Ja mám skôr rád také dynamické lietanie. Vo vzduchu nie som obmedzený, nie som len 2D, ale až 3D.

Na krajinu sa môžem pozrieť zvrchu, skontrolovať, či sú naozaj tie lány dobre obrobené. Vždy to bolo pre mňa hobby, chcel som sa na zem pozerať z výšky a mať širšie obzory.

Koľko približne nalietate a za aký čas?

– V lete cez deň nalietam 2 – 4 hodiny. Sú tam ľudia, ktorí preletia aj 8 hodín za deň. Ja chodievam skôr, keď je pekné počasie a cez víkend v sobotu, nedeľu. Potom sa ešte všetci stretávame na sústredeniach. Vtedy lietame od rána do večera.

Zažili ste pri lietaní aj nejaké neobyčajné príhody?

– Najviac si pamätám, keď som mal asi 17 rokov, jazdil som päťhodinovku, päť hodín som sa mal udržať vo vzduchu. V Malackách bola tiež vojenská základňa. Pamätám si, že po toľkých hodinách som už bol taký malátny, teplo mi bolo. Točil som jednu zatáčku a vo výške mojich očí zrazu preleteli tri stíhačky. Pozeral som na to s otvorenými ústami a vletel som im do ich priestoru.

Skoro sme sa zrazili, pretože pri tej mojej rýchlosti a pri tej, čo mali oni, to bolo dosť tesné. Raz som po zime letel a zrazu sa na mňa vyrojili včely, ktoré v lietadle prespávali. Nevedel som, čo mám robiť, snažil som sa čo najskôr dostať dole, ale aj tak ma niektoré poštípali.

Keď som letel nad Stredozemným morom, klesol mi pomer paliva, čo je dosť veľký problém. Na mori nie je kde pristáť a pokiaľ vám vypne motor, tak letíte dole. Našťastie som to vyriešil prepnutím paliva, sýtičom a tým, čo mi ostatní poradili.

Venuje sa lietaniu aj niekto vo vašej rodine?

– Ani nie. Možno ešte môj pradedo, ten slúžil na vojne u letcov, robil tam mechanika. To boli tie 30. roky minulého storočia, okrem neho nikto.

Ak sa niekto chce naučiť lietať, aké predpoklady by mal mať, musí byť aspoň technicky zdatný?

– V prvom rade treba byť vytrvalý, pretože keď sa robí motorový alebo bezmotorový výcvik, robí sa štátna skúška z predmetov. Ja keď som si dorábal skúšky, tak ich bolo 7. Predmety ako aerodynamika, meteorológia, navigácia, prístroje, právo, ľudský faktor..., no, pomerne dosť náročné. Musíte to urobiť, pretože inak nedostanete licenciu. A tiež treba mať isté financie, aby ste si zaplatili inštruktora, prenajali lietadlo a dostali sa do vzduchu.

Tu sú tiež predpísané minimálne nálety pre každú úlohu. Človek musí byť technicky zdatný a musí sa chcieť učiť, pretože si potrebuje urobiť aj preukaz rádiofonistu. Keď chce lietať mimo Slovenskej republiky, potrebuje aspoň kurz angličtiny a z toho urobiť skúšky. Všetko je to o vytrvalosti a zodpovednosti.

Pri lietaní sa za chyby platí. Môže vás prekvapiť čokoľvek, vták, osy v lietadle, niekto ide vo vašom kurze, stále tam treba pozerať dokola. Tiež je tam stres pri krízových situáciách a ten musí človek zvládať.

Ako dlho by ste sa chceli ešte lietaniu venovať? Platí tu aj nejaké obmedzenie?

– Ja lietam 40 rokov a dúfam, že ešte zopár rokov sa mi podarí. Jediné obmedzenie je tam zdravotné, ale pokiaľ vám to zdravie dovolí, môžete lietať aj v 80-ke. Sú takí piloti, uvažuje sa o tom, že sa urobí aj špeciálna kategória, rekreačný pilot, ktorá bude hlavne pre týchto starších pánov pilotov. Musíte mať, samozrejme, dobrý zrak, EKG, motoriku, a žiadne problémy so srdcom.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  2. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  4. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  10. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  1. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  2. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  3. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  4. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  5. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  6. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  9. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  10. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 831
  2. Najužitočnejšia appka 17 758
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 12 707
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 639
  5. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 7 340
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 409
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 139
  8. V O2 to s dátami poriadne prehnali 4 619
  9. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 147
  10. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 3 799

Hlavné správy z MY Záhorie

Meteorológovia varujú pred prízemným mrazom

Vo výške päť centimetrov nad povrchom môže teplota vzduchu klesnúť na mínus tri stupne Celzia.

Aj napriek červenej vošiel na priecestie, vodič mal obrovské šťastie

Nehoda sa stala v nedeľu v katastri obce Borský Svätý Jur. Prechádzajúci rušeň zachytil na priecestí osobné auto.

Zomrela populárna speváčka Jana Kocianová

Jana Kocianová zomrela vo veku 72 rokov po ťažkej chorobe.

Na post primátora kandiduje štvorica uchádzačov

V meste Gbely sa o post primátora v nadchádzajúcich komunálnych voľbách uchádza štvorica kandidátov.

Kedysi mali odborníkov na zeleň, teraz nemajú peniaze ani na výsadbu

Desiatky vyschnutých stromov nájdete vedľa cesty medzi Trnavou a Bučanmi. Správca komunikácie nám potvrdil, že ich odpíli.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Aké sú príbehy ľudí, ktorí stavali Oravskú priehradu

V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí.

Médiá hovorili o šoku. Keď slovenský klub omráčil Barcelonu

Malý slovenský klub vtedy uhral senzačnú remízu.

Vybrali SME

Už ste čítali?