SENICA. Režisér Ivan A. Fodor hovorí, že Záhorácké divadlo je spojené regiónom, v ktorom vyrástli. To je pre nich najdôležitejšie a sebaurčujúce.
„Naše divadlo je o identite, ktorú sme zdedili po predkoch a o konfrontácii so súčasnosťou. Myslím, že na rozdiel od mnohých slovenských divadiel, máme o čom hrať, máme program ktorý je nosný celoživotne, pretože naša rodná záhoráčtina je to, čím sa navonok líšime od ostatných regiónov,“ hovorí Fodor.
Skalická nemocnica dostane novú onkológiu ČítajteV súbore sa vystriedalo už viac ako sto hercov zo Senice, ale i širokého okolia. V súčasnosti má približne desať stálych členov, ku ktorým sa pridávajú ďalší v závislosti od hry, ktorú práve nacvičujú. Medzi členov patria najmä Seničania, ale i ľudia z Kútov, Rohožníka, Kopčian, Unína, Myjavy, Brezovej a ďalších miest a dedín. Režisér ochotníckeho divadla v Senici nám porozprával o tom, ako toto zoskupenie vzniklo, akých podujatí sa zúčastňujú, čo je pre nich náročné a mnoho iného.
Kedy ste ako divadlo vznikli? Nadviazali ste na niekoho, kto v Senici viedol divadlo pred Vami?
– V roku 2006 vznikla myšlienka a o rok neskôr sme sa zaregistrovali ako občianske združenie. Divadlo v Senici má ale dlhú históriu. Z dejín, ktoré som aj ja zažil si pamätám že v 70. – 80. rokoch tu viedol M divadlo Pavol Matoš, ktoré dosahovalo vysokú umeleckú úroveň. Po ňom prebrala štafetu Anka Gamanová, ktorá založila v 80. rokoch súbor Zádrapky a viedla ho až do roku 2001, pokiaľ žila. Venovala sa najmä detskej dramatickej tvorivosti. Po jej predčasnej smrti 2001 bolo v Senici s divadlom ticho až od roku 2007.
Prečo máte pomenovanie Záhorácké divadlo?
– Tento názov vznikol preto, lebo hráme v záhoráckom nárečí. Záhorie je aj našou inšpiráciou, našou matkou, naším všetkým. Záhorácke nárečie je tradičné pre nás a pre divákov z iných regiónov je exotické. Naše nárečie je vtipné, ale my sa snažíme dokázať, že sa v ňom dajú hrať aj tragédie.
Aké tituly ste v Záhoráckom divadle inscenovali?
– Z činohry sme hrali sme Shakespearovho Rómea a Júliu (2007), v preklade Jozefa Moravčíka, kde hlavných predstaviteľov hrali vyštudovaní herci Ľubka Pavesková a Ján Jozéfek. Ján Hromek, ktorý je najstarším členom divadla hral v tejto hre úlohu Vavrinca.
Hrali ste i komédie? – Čistou komédiou z dedinského prostredia bola hra o novodobej histórii Gbiel, Ňedzela na Záhorí (2008), ktorú napísal úradujúci záhorácky prezident Pala Nemec Lelín.