SENICA. Režisér Ivan A. Fodor hovorí, že Záhorácké divadlo je spojené regiónom, v ktorom vyrástli. To je pre nich najdôležitejšie a sebaurčujúce.
„Naše divadlo je o identite, ktorú sme zdedili po predkoch a o konfrontácii so súčasnosťou. Myslím, že na rozdiel od mnohých slovenských divadiel, máme o čom hrať, máme program ktorý je nosný celoživotne, pretože naša rodná záhoráčtina je to, čím sa navonok líšime od ostatných regiónov,“ hovorí Fodor.
Skalická nemocnica dostane novú onkológiu Čítajte V súbore sa vystriedalo už viac ako sto hercov zo Senice, ale i širokého okolia. V súčasnosti má približne desať stálych členov, ku ktorým sa pridávajú ďalší v závislosti od hry, ktorú práve nacvičujú. Medzi členov patria najmä Seničania, ale i ľudia z Kútov, Rohožníka, Kopčian, Unína, Myjavy, Brezovej a ďalších miest a dedín. Režisér ochotníckeho divadla v Senici nám porozprával o tom, ako toto zoskupenie vzniklo, akých podujatí sa zúčastňujú, čo je pre nich náročné a mnoho iného.
Kedy ste ako divadlo vznikli? Nadviazali ste na niekoho, kto v Senici viedol divadlo pred Vami?
– V roku 2006 vznikla myšlienka a o rok neskôr sme sa zaregistrovali ako občianske združenie. Divadlo v Senici má ale dlhú históriu. Z dejín, ktoré som aj ja zažil si pamätám že v 70. – 80. rokoch tu viedol M divadlo Pavol Matoš, ktoré dosahovalo vysokú umeleckú úroveň. Po ňom prebrala štafetu Anka Gamanová, ktorá založila v 80. rokoch súbor Zádrapky a viedla ho až do roku 2001, pokiaľ žila. Venovala sa najmä detskej dramatickej tvorivosti. Po jej predčasnej smrti 2001 bolo v Senici s divadlom ticho až od roku 2007.
Prečo máte pomenovanie Záhorácké divadlo?
– Tento názov vznikol preto, lebo hráme v záhoráckom nárečí. Záhorie je aj našou inšpiráciou, našou matkou, naším všetkým. Záhorácke nárečie je tradičné pre nás a pre divákov z iných regiónov je exotické. Naše nárečie je vtipné, ale my sa snažíme dokázať, že sa v ňom dajú hrať aj tragédie.
Aké tituly ste v Záhoráckom divadle inscenovali?
– Z činohry sme hrali sme Shakespearovho Rómea a Júliu (2007), v preklade Jozefa Moravčíka, kde hlavných predstaviteľov hrali vyštudovaní herci Ľubka Pavesková a Ján Jozéfek. Ján Hromek, ktorý je najstarším členom divadla hral v tejto hre úlohu Vavrinca.
Hrali ste i komédie? – Čistou komédiou z dedinského prostredia bola hra o novodobej histórii Gbiel, Ňedzela na Záhorí (2008), ktorú napísal úradujúci záhorácky prezident Pala Nemec Lelín.
