Skalica má za sebou ďalšiu pomerne úspešnú sezónu. Skúste sa za ňou obzrieť...
– Sezóna nám začala na suchu 24. júla, na ľad sme sa dostali až 10. augusta kvôli prerábke strojovne. Je to dosť neskoro, ale dobre sme sa s tým popasovali a postupne sa dostávali do lepšej formy. Základná časť z našej strany nebola zlá, ťahali sme sériu víťazstiev a súťaž vyhrali. Prišlo play off, v ktorom sme postúpili do finále po výsledkoch 3:0 za zápasy s Považskou Bystricou, 3:1 s Topoľčanmi.
Vo finále na nás prišiel útlm, Michalovce nás fyzicky prehrali a zvíťazili. Ak by som to však mal v globále zhodnotiť, nebolo to z našej strany zlé. V baráži sme ťahali za kratší koniec povrazu. Nedokázali sme pozbierať dostatok bodov na to, aby sme boli v hre do konca. Treba však uznať aj kvalitu súperov. Pre nás všetkých to bola veľká škola, odohrali sme vyše 70 zápasov, čo pre mladých chlapcov, ktorých sme mali v mužstve, vôbec nie je zlé.
Všeobecne sa traduje, že pre nováčika býva ťažšia vždy tá druhá sezóna v súťaži. Vo vašom prípade to neplatilo. Prečo?
– Teraz po sezóne to tak môže vyzerať. Keď sa však obzriem úplne na začiatok, už vtedy sa tu robilo mužstvo s ambíciami, na ktoré bol vyvinutý určitý tlak. Nebolo to vôbec jednoduché a som rád, že sme to zvládli.

V porovnaní s inými mužstvami bojujúcimi v prvej štvorke až päťke – Michalovce, Prešov, Topoľčany... išla Skalica cestou mladých hráčov a nie starších a skúsenejších ako ich súperi. Ak nerátame napríklad Reného Jarolína alebo Ľubomíra Vaškoviča, ktorí ale v mužstve boli aj predtým, boli to väčšinou hráči so skúsenosťami „iba“ z prvej ligy...
– Od začiatku sme spolu s Mirom Lipovským išli do toho s vedomím, že mužstvo chceme poskladať pred sezónou a počas sezóny doň príliš nevstupovať. Jednoduché to nie je, ale taká bola naša vízia. Mužstvo nám to však zjednodušilo samé, pretože naozaj „šľapalo“ a my sme tým pádom nemuseli robiť veľké zásahy. V podstate sme zostali pokope počas celej sezóny.

V mužstve dostávali stále šancu, nehľadiac na výsledok, mladí a menej skúsení hráči. Bolo to o začlenení do kádra alebo postupne ste skúšali aj možnosti zloženia jednotlivých pätiek?
– Podarilo sa nám do mužstva začleniť hráčov, ako napríklad Kotzman či Janáč, ktorí rozhodne nesklamali, a bolo na nich vidieť, že od zápasu k zápasu napredujú. Je to dobré hlavne pre nich.
S výkonom brankárom vládne spokojnosť? Počas sezóny ste dávali šance obom, počas play off mal viac vašej dôvery Petrík...