SENICA. Pri tejto príležitosti sa na Námestí oslobodenia uskutočnil pietny akt kladenia vencov, na ktorom sa zúčastnili členovia vedenia mesta, prvý tajomník Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku Nikolaj Ryžov, prvý tajomník rumunského veľvyslanectva Adrian Abrudan, pamätníci a ďalší.

Podľa primátora Senice Branislava Grimma je potrebné pripomínať si takéto udalosti najmä v ohľade na mladšie generácie.
"Aj v dnešnej dobe je veľmi dôležité upozorňovať na krutosť, nezmyselnosť vojny a fašizmu. Hrôzu, akou bola druhá svetová vojna, by z nás nikto nechcel zažiť. Druhá svetová vojna musí byť poslednou svetovou vojnou. Nemôžeme pred ňou zatvárať oči a tváriť sa, že také niečo nebolo," uviedol.
Senica bola oslobodená 7. apríla po dlhotrvajúcom boji. Červená armáda útočila od Surovín už od tretej hodiny rannej, ale pre delostrelecký odpor nepriateľa sa do mesta dostali jej vojaci až o 17. hodine.

Mesto oslobodzovala 1. gardová jazdecko-mechanizovaná skupina vedená generálporučíkom Plijevom, 7. gardová armáda pod velením generálplukovníka Šumilova, 53. armáda na čele s generálporučíkom Managarovom, ku ktorej patril 4. zbor rumunskej armády. Tieto zbory boli súčasťou 2. ukrajinského frontu maršala Malinovského.
Na území mesta zriadili po oslobodení 11 ošetrovní, v ktorých zo širokého okolia (Hodonín, Skalica, Radošovce) privážali ranených vojakov. Zomrelo v nich 450 sovietskych a rumunských vojakov, z nich len 245 bolo známych po mene. Padlých vojakov pochovali na námestí pred kostolom a na cintoríne na mieste neskoršieho pomníka rumunským vojakom.
V Senici slávnostne odhalili v roku 1965 pamätník oslobodenia. Jeho ústrednou výtvarnou dominantou je alegorická bronzová socha Víťazstvo od akademického sochára Vladimíra Farára.