GBELY. Adriana sa už po tretí raz v škole zapojila do biologickej olympiády, kde v okresnom kole skončila prvá. Postúpila aj celoslovenského kola do Trnavy. Projekt, ktorý vymyslela v tohtoročnej olympiáde, sa rozhodla aj prakticky zrealizovať. Tým vznikol prvý náučný chodník v Gbeloch.
Adriana plánuje v lesoch v okolí Gbiel postupne umiestňovať ďalšie a ďalšie informačné tabule a tým potešiť nielen seba a turistov, ale chce návštevníkom priniesť aj nové a zaujímavé informácie.
Na začiatok nám priblíž, čo to bolo za súťaž, ktorej si sa zúčastnila?
– Bola to biologická olympiáda – okresné kolo, zúčastňujem sa na nej každý rok.
Prečo si to spojila s realizáciou náučného chodníka? Bol to aj tvoj prvotný cieľ?
– Áno, lebo vždy je táto olympiáda o tom, že si ja sama musím vybrať tému, ktorú spracujem. Preto som sa rozhodla pre raticovú zver.
Ľuďom som dávala v rámci svojej práce aj dotazník a dozvedela som sa, že ľudia majú nedostatok informácií o raticovej zveri, preto som sa rozhodla, že túto svoju prácu len tak nezahodím a nejako to zužitkujem. Takže takto vznikol ten nápad, že môj projekt zrealizujeme.
Aký je postup v súťaži – v olympiáde?
– Prvou časťou je vytvorenie projektu, kde musím napísať 5-stranovú správu, ktorá obsahuje ciele a metódy a všetky body, ktoré bude práca obsahovať.
Ďalším krokom je spracovanie na plagát (poster), kde dám všetko dokopy, informácie s obrázkami. Vizuálne to musí byť tiež pekné a zaujímavé na pohľad. Toto bol môj tretí rok, ale ono to má už viacero ročníkov za sebou.
A ty si sa kam najďalej zatiaľ dostala?
– Minulý rok som bola na krajskom kole, tam som bola tretia. Tento rok idem na krajské kolo do Trnavy 13. marca. Zatiaľ som bola na okresnom a tam som skončila prvá.
Ale môžem povedať, že tento posledný týždeň som mala taký olympijský, ale určite bez pani učiteliek by som to nezvládla.
Viem, že si na projekte spolupracovala s Odštepným závodom v Šaštíne, Poľovníckym družstvom v Gbeloch a s Lesmi SR, ako prebiehala spolupráca?
– Ja som ich prvá oslovila pomocou svojich rodičov. Osloviť som ich musela, pretože aj ten revír niekomu patrí, kde sa nachádza táto časť, kde je umiestnený môj náučný chodník.
Môžeš priblížiť, ako si začala s nimi spolupracovať?
– Začalo to tak, že v lete sme sa ešte so sestrou boli prejsť na ceste „Sirková voda“, kde je už teraz náučný chodník.
Pri prechádzke sme zistili, že tu nie je žiadna oddychová zóna, tak som sa rozhodla, že by to bolo spojenie príjemného s užitočným.
