HLBOKÉ. Súčasťou spomienkového programu, ktorý sa začne o 10. hodine, je aj výstava Divadelného ústavu nazvaná Jozef Miloslav Hurban, Hurbanovci a divadlo. Slávnostne ju otvoria o 12. hodine v evanjelickej fare v Hlbokom.
Výstava prezentuje mnohoraké podoby Jozefa Miloslava Hurbana a Hurbanovcov v slovenskom divadle v 19. storočí a na slovenských javiskách, agentúru SITA o tom informoval PR manažér Divadelného ústavu Dušan Poliščák.
Pamätná izba
Výstava v Pamätnej izbe fary v Hlbokom, na mieste, kde Hurban s rodinou prežil 45 rokov, predstaví známeho národovca, politika a literáta v nových, divadelných dimenziách. Upozorní na neznáme fakty, súvislosti a udalosti spojené s divadelnou a dramatickou činnosťou Hurbana a jeho potomkov vo viacerých generáciách, medzi ktorých patrili Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban Svetozárov, Vladimír Hurban Vladimírov, Ľudmila Hurbanová či Svetozár Hurban.

V neposlednom rade sa do dejín slovenského divadla zapísala aj Hurbanova manželka, významná divadelná ochotníčka Anička Jurkovičová Hurbanová. Návštevníci expozície sa zoznámia s ich úlohou pri formovaní slovenského ochotníckeho i profesionálneho divadla.
Spomienka začne v kostole
Nedeľnú pietnu spomienku pri príležitosti 130. výročia úmrtia Jozefa Miloslava Hurbana organizujú Trnavský samosprávny kraj, obec Hlboké, Divadelný ústav Bratislava, Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a Záhorské osvetové stredisko Senica.
Začne sa o 10. hodine spomienkovými službami Božími v evanjelickom kostole v Hlbokom. O 11. 30 hodine položia účastníci spomienky vence k Mohyle J. M. Hurbana a výstavu otvoria o 12. hodine. Obec Hlboké o tom informuje na svojej webstránke obechlboke.sk

Hurban pôsobil v dedine pri Senici od roku 1843 až do svojej smrti v roku 1888. Obyvatelia Hlbokého si dlhoročné pôsobenie Hurbana v obci vážia a pravidelne pripomínajú. Po jeho smrti mu v roku 1892 postavili na hrobe z verejných zbierok pomník.
Telo preniesli do mohyly
V roku 1948 preniesli jeho telo do novej mohyly, navrhnutej architektom Dušanom Jurkovičom. Hlbocká fara bola svedkom viacerých historických udalostí, napísal tu aj väčšinu svojich literárnych diel. V roku 1967 pri príležitosti 150. výročia narodenia Hurbana otvorili v dedine jeho pamätnú izbu. Pamätné stretnutie Hurbana, Hodžu a Štúra v júli 1843, na ktorom sa dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny, pripomína pamätná tabuľa. V posledných rokoch Hlbočania obnovili faru, expozíciu v pamätnej izbe a v tomto roku aj evanjelický kostol.

Národný buditeľ Jozef Miloslav Hurban (19. marca 1817, Belkov - 21. februára 1888, Hlboké) bol evanjelickým farárom v Hlbokom, venoval sa osvete a zapájal sa do spoločenského života. V rokoch 1848 a 1849 bol jednou z hlavných postáv povstania (slovenské dobrovoľnícke výpravy).
V rovnakom období sa stal spolupredsedom prvého slovenského národnopolitického orgánu, Slovenskej národnej rady a hlavnou postavou podjavorinského revolučného hnutia. S Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom uzákonili spisovnú slovenčinu.

Vydával beletristickú prílohu Slovenských národných novín Orol tatranskí, založil vedecký časopis Slovenské pohľady, spoluzakladal vydavateľský spolok Tatrín. V roku 1848 formuloval mikulášske Žiadosti slovenského národa.
Po revolúcii sa venoval najmä cirkevným otázkam a v 60. rokoch sa opäť zapojil do spoločenského diania. Medzi jeho publicistické práce patria tituly Slovensko a jeho život literárny a Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách. Napísal prózy Olejkár, Gottšalk, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského, Od Silvestra do Troch kráľov a ďalšie. Bol otcom slovenského spisovateľa, publicistu, literárneho kritika a politika Svetozára Hurbana Vajanského.