HOLÍČ. Pani Oľga má viac záľub ako ktokoľvek iný, okrem nich žije aj pre svoje štyri vnučky, ktorým rada rozpráva o svojom živote a príhodách, ktoré počas neho zažila aj so svojím manželom. My sme pani Oľgu navštívili a z jej zážitkov a nadšenia pre svoje záľuby sme boli tiež ohromení.
Detstvo prežila v horárňach, dospela v Holíči
Oľga Lašáková sa narodila Ambrózovi Nemcovi a jeho manželke Márii. Keďže jej otec bol ako hájnik pridelený na horáreň Mýto, tu aj spočiatku žili.
„Počas II. svetovej vojny bolo nebezpečné zostať na udanom bydlisku a vojská nás vysťahovali na bezpečnejšie miesto, ale už do Hodonína,“ rozpráva o živote babka Lašáková.

Po vojne zostalo Mýto úplne zničené, preto sa sem vrátiť nemohli. Ujali sa ich známi v Holíči, u ktorých spočiatku bývali. Neskôr sa presťahovali do opravenej lesníckej vily. Potom sa ešte na tri roky presťahovali do horárne v Uníne, odkiaľ pani Oľga každé ráno peši šliapala tri kilometre do školy.
„Podmienky boli nevyhovujúce, boli sme bez elektriny, telefónu, zimy bývali ťažké,“ spomína si pani Oľga. Rodina sa preto rozhodla, že sa vrátia bližšie k civilizácii a v roku 1953 sa presťahovali do novopostaveného domu v Holíči.
Poštárstvo ju živilo takmer 38 rokov
Ako sedemnásťročná nastúpila do práce na Poštu Holíč. Absolvovala i kurzy na kvalifikáciu a po ich skončení mohla pracovať pri poštových priehradkách na viacerých pracoviskách v Holíči, Senici, ale aj na malých poštách v okrese. „Poštárstvu som venovala celý svoj pracovný život. Po 37,5 roku som ako 54-ročná odišla na zaslúžený dôchodok,“ hovorí babka Lašáková. S poštou má však veľa spoločného i po odchode na dôchodok. Pri výročiach organizuje i stretnutia so svojimi kolegami – poštármi dôchodcami.
Lašáčka zorganizuje všetko
Okrem toho, že je pani Oľga zaslúžilou dôchodkyňou viac ako dvadsať rokov, organizácia rôznych stretnutí pre ňu nie je žiadny problém.
Všetci známi či bývalí kolegovia, ktorí ju poznajú, jej inak ako Lašáčka nepovedia. Pani Oľga bola už p