Do Senice prichádzate ako brankár zo žilinskej rezervy. Ako prišlo k spojeniu FK Senica – Dominik Holec?
– Môj brat Filip kedysi pracoval v štruktúrach klubu ako PR manažér, takže aj cez neho sme boli v kontakte so Senicou, rovnako tak však aj cez môjho agenta, pána Vengloša. Trénoval som so žilinským A-mužstvom, až pokiaľ nezačala nová polsezóna. Bol som na odchode z klubu, a tak som trénoval so žilinskou rezervou.
Jednak, aby som mal ja čistú hlavu, a jednak, aby sa klub mohol pripravovať najmä s hráčmi, ktorí v Žiline zostávajú. Preto som bol v rezerve, aby som to uviedol na správnu mieru. Chcel som sa posunúť ďalej, a tak keď prišla ponuka zo Senice, veľmi som sa potešil. Prostredie mi je známe, vždy bolo rodinné. Samozrejme, nejaké problémy v klube boli, ale zdajú sa byť zažehnané. Myslím, že Senica patrí na vyššie priečky ako tam, kde sa teraz nachádza.
Spomeniete si ešte na prvé myšlienky pri ponuke zo Senice?
– Prvé myšlienky vôbec neboli o tom, že by som premýšľal o zachraňujúcom sa klube. Samozrejme, človek pozná tabuľku, ale prvé pocity boli skôr pozitívne už len z toho hľadiska, že je celý trénersky tím veľmi kvalitný. Aj keď teda prišlo pred jarnou časťou k zmene. Najviac však zavážilo to, že tréner bran-károv Miroslav Mentel je výborný tréner. Druhou vecou je fakt, že to je pre mňa známe prostredie. Hráči chodili do Senice radi či už len hosťovať, alebo aj na prestup. Nepremýšľal som nad tabuľkovým postavením, skôr som vravel, že pôjdem do Senice veľmi rád.
Pred vami pôsobili v Senici brankári, ktorí si tam spravili výborné meno. Či už to bol Michal Šulla alebo naposledy František Plach. Bude ťažké nadviazať na ich výkonnosť?
– Oboch chlapcov veľmi dobre poznám. S Františkom Plachom som dokonca vyrastal v Žiline, takže sa ani nečudujem, že majú takú percentuálnu úspešnosť. Obaja sú výborní brankári a verím, že budú ďalej napredovať. Čo sa mňa týka, ja som tu od toho, aby som si urobil svoju robotu, ktorou je pomôcť tímu. Pokiaľ sa budem približovať ich číslam, budem len rád. Musím sa však priznať, že čo sa týka štatistík, na tie sa moc nepozerám. Pozerám sa na úspechy mužstva a ak sa darí mužstvu, malo by a dariť aj mne. Ak budú tímové výsledky, neskôr sa dostavia aj individuálne.
Do zimnej prípravy v Senici ste sa zapojili až na sústredení v Turecku. Nemôže to byť pre vás malou nevýhodou?
– Pripojil som sa k mužstvu až po piatich dňoch sústredenia, nakoľko som musel odcestovať na sústredenie do Dubaja so Žilinou. Ako som však spomínal, prostredie poznám a poznám aj veľa hráčov v kabíne, čo je pre mňa výhodou. Ďalším faktom je, že partia nemá problém medzi seba prijať nových hráčov, čo je tiež super. Som so Senicou zhruba desať dní, ale mám pocit, že je to oveľa viac. Začíname si s chalanmi rozumieť a ja verím, že sa to odzrkadlí aj na ihrisku. Nie je to nevýhoda, máme pred sebou ešte týždeň do štartu ligy. Je to jednoducho futbalový život a človek by mal na takéto niečo byť pripravený.
V klube ste vytvorili brankársku dvojičku s Vojtechom Milošovičom. Ako si rozumiete? Obaja ste na rovnakej štartovacej čiare, ani jeden z vás ešte nebol jasnou jednotkou vo Forutnalige v predošlých rokoch...
– Ja si dovolím tvrdiť, že sme si sadli veľmi dobre. Nechcem však hovoriť aj za neho. Chodievame spolu na tréningy z Trnavy, keďže on býva v Blatnom. Striedame sa na ceste do Senice, veľa spolu komunikujeme, rozoberáme veci a prvému, komu som volal o zmene trénera, bol on. Myslím si, že to bude v pohode. Ak bude jeden chytať, ten druhý mu bude priať, držať palce a pomáhať. Verím, že to takto bude do konca sezóny a o tom by to malo byť. Ja som rád, že sme si sadli.
Senici sa v predošlých sezónách v najvyššej súťaži paradoxne podarilo nazbierať vždy viac bodov na jeseň ako na jar. Je najvyšší čas prepísať túto históriu?
– U nás v kabíne nikto ani nad tým neuvažuje, že by sme mali získať menej bodov ako na jeseň. Spravíme pre to všetko, kabína je odhodlaná, naštartovaná a pripravená ligu zachrániť. Vedenie prisľúbilo, že problémy, ktoré v klube boli, by mali byť minimálne do konca sezóny zažehnané. Aj preto verím, že sa budeme môcť plne koncentrovať iba na futbal, robiť si svoju prácu a pomaly posúvať Senicu na vyššie priečky v lige.
Týždeň a pol pred začiatkom sezóny klub oznámil zmenu na trénerskom poste. Prekvapil vás tento krok?
– Je to netradičné, ale čo si pamätám, nie je to pre Senicu nič nepoznané. Klub vedel mať prekvapivé rozhodnutia, spomeniem prípad trénera Švančaru, ktorý skončil po prvom kole. Bolo to, myslím, dve sezóny dozadu. Nie je to však vec, ktorú by som ja mohol ovplyvniť alebo komentovať. Je to rozhodnutie vedenia a Ladislav Hudec zostal v manažmente klubu, takže to nie je o tom, že by bol vyhodený zo svojej funkcie. Bolo to zrejme po nejakej vzájomnej dohode. Je to medzi nimi. Keď sa tak klub rozhodol, zrejme uznal, že to bude najlepšie. Širšie sa však k tomu vyjadrovať nechcem.
