Futbalový brankár Andrej Fišan oblieka už piaty rok dres MFK Skalice. Syn slávneho brankára Stanislava Fišana prešiel počas svojej doterajšej kariéry viacerými klubmi. Za sebou má angažmá u našich západných susedov či pôsobenie vo Fortuna lige.
Zdá sa, že post brankára ste mali vo svojej kariére už vopred predurčený. Alebo to bolo inak?
- Áno, už ako 6-ročného ma hneď postavili do brány. V podstate som nemal na výber. Dali ma do brány a chytával som od malička. Nikdy som nebol hráčom v poli, ako napríklad začínajú niektorí brankári.

Priviedol vás k futbalu váš otec?
- Naši sa rozviedli, keď som mal tri roky. Otec býval v Bratislave a ja som bol s mamou v Senici, takže nie priamo. Normálne komunikujeme a stretávame sa doteraz. Dával mi nejaké rady, no priamo k futbalu ma nepriviedol. Do školy nám prišli prihlášky na futbal a tak som sa k nemu dostal.
Spomenuli sme vášho otca, ktorý počas svojej futbalovej kariéry patril k najlepším brankárom na Slovensku. Ako ste vtedy vnímali jeho kariéru?
- Určite bol pre mňa vzorom. S rodinou sme do Trnavy chodili pozerať na jeho zápasy, bolo tam dvadsať tisíc ľudí. Bol som naňho hrdý, keď som ho videl stáť v bráne na plnom štadióne. Naozaj super pocit.

Váš debut v najvyššej slovenskej lige prišiel v roku 2009 v drese Senice. Na Tehelnom poli ste vtedy museli čeliť domácemu Slovanu Bratislava. Spomínate si na tento zápas?
- Spomínam, bolo to vtedy hektické obdobie. V Senici sa liga spravila behom mesiaca, kúpilo sa to od Interu. Išli sme na zápas a ešte v autobuse sme poriadne nevedeli, kto nastúpi v základe. Niektorí chalani ešte neboli vybavení, takže bolo to všelijaké. Ja som bol hlavne rád, že som si stihol zachytať na Tehelnom poli. Ten zápas sme nakoniec prehrali 3:0, Slovan bol v tom čase silný. Myslím, že v tom ročníku sa stali aj majstrami.
Divákom na štadióne sa v tom zápase naskytol zaujímavý pohľad. Spoza brány vám dával rady chlapík v montérkach. Môžete nám priblížiť túto situáciu?