Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Deti nosili oblátky, ženy párali perie a muži opravovali náradie

Na Záhorí ľudia kedysi na Nový rok jedli šošovicovú polievku, aby mala rodina dostatok peňazí po celý rok. K obľúbeným jedlám patrili i makové pupáky.

ilustračné fotoilustračné foto (Zdroj: TASR)

ZÁHORIE. Dnešné vnímanie vianočných sviatkov pochádza z kresťanstva, ktoré počas nich slávi narodenia Ježiša Krista. Tento čas bol považovaný za začiatok nového obdobia, preto boli Vianoce najmä sviatkom hojnosti, zabezpečenia budúcnosti, ale i očisty a ochrany pred zlom.

„Rôzne magické úkony a zákazy boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia a života,“ povedala etnologička zo Záhorského múzea v Skalici Dita Csütörtökyová. Prípravy na vianočné sviatky sa však začínali už od Lucie. Gazdiné čistili v domácnosti nábytok a pripravovali vianočné jedlá.

Skryť Vypnúť reklamu

Kedysi mal každý svoju úlohu

Čas vianočných sviatkov znamenal začiatok obdobia, kedy sa prerušili rôzne spoločenské podujatia. Ľudia presunuli práce do svojich príbytkov a hospodárskych stavísk.

Prečítajte si tiež: Dobré rozprávky pomôžu chorým novorodencom aj v skalickej nemocnici Čítajte 

„Kým sa ženy a dievky stretávali v skupinách, kde párali perie a priadli, muži opravovali poľnohospodárske náradie, plietli koše alebo robili povriesla k budúcej žatve. Deti v školskom veku roznášali po domoch vianočné oblátky, ktoré pripravil miestny učiteľ – rechtor,“ povedala Csütörtökyová.

Počas adventu sa veriaci pripravovali na príchod Spasiteľa pravidelnými rannými pobožnosťami.

Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity

Prípravu jedál mala na starosti gazdiná spolu so svojimi dcérami alebo nevestou. Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity, preto bol obložený viacerými jedlami, ovocím a dobrotami.

Skryť Vypnúť reklamu

Počas Štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Prvým jedlom, ktoré rodina jedla boli oblátky s medom. Po nich sa jedli polievky, medzi najobľúbenejšie patrili mliečna alebo kapustnica bez mäsa. Keď prišli veriaci z polnočnej omše, zvykli jesť huspeninu alebo pečené mäso.

Na štedrovečernom stole sa nachádzala aj miska s plodinami, ktoré si hospodár sám vypestoval. Niekedy rodina na obrus rozsypala obilie, strukoviny, mak alebo tam položila mincu.

„Na štedrovečernú večeru sa často jedla krupicová kaša so škoricou a cukrom. Bežne sa pripravovala aj omáčka zo sušených hríbov, najmä dubákov, ktorá sa jedla s chlebom alebo vareným vajíčkom.

V priebehu večera sa konzumovalo čerstvé a hlavne sušené ovocie ako jablká a slivky. Piekla sa tiež vianočná bábovka a drobné koláčiky s lekvárovou, tvarohovou, orechovou, alebo makovou plnkou,“ povedala Csütörtökyová.

Skryť Vypnúť reklamu

Šošovicová polievka symbolizovala peniaze

Na Nový rok malo zase zabezpečiť šťastie jedenie bravčoviny. Obľúbeným novoročným jedlom bola hustá šošovicová polievka pripravená na kyslo, pretože šošovica v ľudovej viere symbolizovala dostatok peňazí. Z tých istých dôvodov sa jedávali jedlá s makom.

Prečítajte si tiež: Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc nesie posolstvo pokoja a lásky Čítajte 

„Obľúbeným sviatočným jedlom boli makové pupáky. Zhotovovali sa z hladkej múky, mlieka, soli a cukru, prípadne z kysnutého cesta. Upečené sa poliali sladkou cukrovou vodou, medom a posypali makom,“ povedala Csütörtökyová. Každý sa mal najesť dosýta, aby bola hojnosť stravy v domácnosti po celý rok.

Na Štedrý deň sa musel hospodár so svojimi synmi postarať o svoj dobytok a prichystať im krmivo s podstielkou. „Hovädziemu dobytku dávali oblátky so zapečeným zeleným petržlenom, ktoré symbolizovali ochranu pred chorobami a zlými silami,“ doplnila Csütörtökyová.

Od slameného stromčeka k ihličnatému

V dnešnej dobe či už živý alebo umelý ihličnatý stromček patrí k symbolu Vianoc v každej rodine. Tento zvyk postupne prišiel z mestského do vidieckeho prostredia na prelome 19. a 20. storočia.

Ľudia kedysi používali len ihličnaté vetvičky, ktorými si zdobili svoje príbytky. Ihličie symbolizovalo prosperitu a ochranu nad rodinou.

„Starším variantom bol slamený stromček , ktorý si ľudia zachovali z posledného snopu pred Štedrým dňom. Ihličnatý stromček býval pripevnený na hrade nad stolom, neskôr ho upevňovali na podstavec,“ vysvetlila Csütörtökyová.

Vianočné stromčeky sa zvyčajne umiestňovali v prednej izbe, aby ich bolo vidieť z ulice a nechávali sa až do sviatku Troch kráľov. Ozdoby, ktoré sa kedysi používali na ozdobu stromčeka boli veľmi jednoduché a skromné. „Najčastejšie sa používali najmä jabĺčka, oriešky, medové pečivo, či kockový cukor zabalený v papierikoch,“ hovorí Csütörtökyová.

Pod stromčeky si ľudia začali dávať darčeky pre členov rodiny až v prvej tretine minulého storočia. V rovnakom období prišlo aj k zavedeniu tradície adventných vencov. Vence mali ako dnes, tak i v minulosti, štyri sviece a ľudia si ich v niektorých lokalitách dávali posvätiť v kostole.

„Jak na Nový rok, tak po celý rok“

Na Prvý sviatok vianočný bola najbližšia rodina vždy doma spolu. Príbuzných a známych začali navštevovať na druhý deň. Na Nový rok sa veriaci schádzali v kostoloch na bohoslužbách.

Doma opäť pripravovali bohatú hostinu v podobe pečeného mäsa, zabíjačkových špecialít, omáčok s knedľou a kapustnice. Podobne ako na Štedrý deň, tak i v tento deň muselo byť doma všetkého dostatok. V rodinách sa riadili heslom: „Jak na Nový rok, tak po celý rok.“

Prečítajte si tiež: Živý betlehem prilákal desiatky zvedavcov Čítajte 

Na Troch kráľov chodili po dedine koledníci a za svoje vinše dostávali od domácich potraviny alebo drobné peniaze. Tento sviatok sa spájal i s posvätením kriedy a vody v kostoloch, ktorú si veriaci vzali so sebou domov.

„Po domoch chodili miništranti v maskách Troch kráľov a na vchodové dvere napísali kriedou iniciály mien Gašpar + Melichar + Baltazár (G+M+B) a nový letopočet,“ hovorí Csütörtökyová. Týmto úkonom rodinám zabezpečili, aby im do príbytkov neprenikli negatívne sily.

Sviatky pokoja a rodiny

Vianoce sú predovšetkým sviatkami, keď sa stretáva celá rodina, stretávajú sa príbuzní aj zo vzdialenejších miest či krajín. Niektoré rodiny spájali nielen v minulosti, ale aj dodnes navštevovanie známych s rôznymi tradíciami a zvykmi.

„Zo zvykov sú to najmä vinšovanie, koledy, vianočné hry, či prejavy veštenia v zábavnej forme,“ povedala Csütörtökyová. V súčasnosti však, bohužiaľ, čoraz viac ľudí spája vianočné sviatky s tradíciou obdarovávania sa darčekmi, ktoré sú často drahé a zbytočné a tým sa stráca i skutočný zmysel Vianoc.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 487
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 345
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 801
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 777
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 105
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 089
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 420
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 249
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 076
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 968
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Zdravotníčka v ochrannom odeve odoberá vzorku počas testovania na COVID-19 v telocvični na Základnej škole s materskou školu na Námestí učeného tovarišstva v Trnave

V sobotu bolo otvorených 3791 odberných miest.

2 h
Testovanie v Senici

Miera pozitivity dosahuje 1,28 percenta.

3 h
Ilustračné foto.

Covid si vyžiadal už viac ako štyritisíc obetí.

7 h
Vľavo herci a vpravo fanúšikovia Spartaka Trnava počas predpremiéry predstavenia Futbal alebo Bílý andel v pekle v Divadle Jána Palárika v Trnave.

Herci sa cítili ako na trávniku, pri „ďakovačkách“ nechýbali chorály.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

21 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

21 h

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

24 h

Už ste čítali?