Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto

Deti nosili oblátky, ženy párali perie a muži opravovali náradie

Na Záhorí ľudia kedysi na Nový rok jedli šošovicovú polievku, aby mala rodina dostatok peňazí po celý rok. K obľúbeným jedlám patrili i makové pupáky.

ilustračné foto(Zdroj: TASR)

ZÁHORIE. Dnešné vnímanie vianočných sviatkov pochádza z kresťanstva, ktoré počas nich slávi narodenia Ježiša Krista. Tento čas bol považovaný za začiatok nového obdobia, preto boli Vianoce najmä sviatkom hojnosti, zabezpečenia budúcnosti, ale i očisty a ochrany pred zlom.

„Rôzne magické úkony a zákazy boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia a života,“ povedala etnologička zo Záhorského múzea v Skalici Dita Csütörtökyová. Prípravy na vianočné sviatky sa však začínali už od Lucie. Gazdiné čistili v domácnosti nábytok a pripravovali vianočné jedlá.

Kedysi mal každý svoju úlohu

Čas vianočných sviatkov znamenal začiatok obdobia, kedy sa prerušili rôzne spoločenské podujatia. Ľudia presunuli práce do svojich príbytkov a hospodárskych stavísk.

Prečítajte si tiež:Dobré rozprávky pomôžu chorým novorodencom aj v skalickej nemocnici

„Kým sa ženy a dievky stretávali v skupinách, kde párali perie a priadli, muži opravovali poľnohospodárske náradie, plietli koše alebo robili povriesla k budúcej žatve. Deti v školskom veku roznášali po domoch vianočné oblátky, ktoré pripravil miestny učiteľ – rechtor,“ povedala Csütörtökyová.

Počas adventu sa veriaci pripravovali na príchod Spasiteľa pravidelnými rannými pobožnosťami.

Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity

Prípravu jedál mala na starosti gazdiná spolu so svojimi dcérami alebo nevestou. Štedrovečerný stôl bol symbolom prosperity, preto bol obložený viacerými jedlami, ovocím a dobrotami.

Počas Štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Prvým jedlom, ktoré rodina jedla boli oblátky s medom. Po nich sa jedli polievky, medzi najobľúbenejšie patrili mliečna alebo kapustnica bez mäsa. Keď prišli veriaci z polnočnej omše, zvykli jesť huspeninu alebo pečené mäso.

Na štedrovečernom stole sa nachádzala aj miska s plodinami, ktoré si hospodár sám vypestoval. Niekedy rodina na obrus rozsypala obilie, strukoviny, mak alebo tam položila mincu.

„Na štedrovečernú večeru sa často jedla krupicová kaša so škoricou a cukrom. Bežne sa pripravovala aj omáčka zo sušených hríbov, najmä dubákov, ktorá sa jedla s chlebom alebo vareným vajíčkom.

V priebehu večera sa konzumovalo čerstvé a hlavne sušené ovocie ako jablká a slivky. Piekla sa tiež vianočná bábovka a drobné koláčiky s lekvárovou, tvarohovou, orechovou, alebo makovou plnkou,“ povedala Csütörtökyová.

Šošovicová polievka symbolizovala peniaze

Na Nový rok malo zase zabezpečiť šťastie jedenie bravčoviny. Obľúbeným novoročným jedlom bola hustá šošovicová polievka pripravená na kyslo, pretože šošovica v ľudovej viere symbolizovala dostatok peňazí. Z tých istých dôvodov sa jedávali jedlá s makom.

Prečítajte si tiež:Vianočná pieseň Tichá noc, svätá noc nesie posolstvo pokoja a lásky

„Obľúbeným sviatočným jedlom boli makové pupáky. Zhotovovali sa z hladkej múky, mlieka, soli a cukru, prípadne z kysnutého cesta. Upečené sa poliali sladkou cukrovou vodou, medom a posypali makom,“ povedala Csütörtökyová. Každý sa mal najesť dosýta, aby bola hojnosť stravy v domácnosti po celý rok.

Na Štedrý deň sa musel hospodár so svojimi synmi postarať o svoj dobytok a prichystať im krmivo s podstielkou. „Hovädziemu dobytku dávali oblátky so zapečeným zeleným petržlenom, ktoré symbolizovali ochranu pred chorobami a zlými silami,“ doplnila Csütörtökyová.

Od slameného stromčeka k ihličnatému

V dnešnej dobe či už živý alebo umelý ihličnatý stromček patrí k symbolu Vianoc v každej rodine. Tento zvyk postupne prišiel z mestského do vidieckeho prostredia na prelome 19. a 20. storočia.

Ľudia kedysi používali len ihličnaté vetvičky, ktorými si zdobili svoje príbytky. Ihličie symbolizovalo prosperitu a ochranu nad rodinou.

„Starším variantom bol slamený stromček , ktorý si ľudia zachovali z posledného snopu pred Štedrým dňom. Ihličnatý stromček býval pripevnený na hrade nad stolom, neskôr ho upevňovali na podstavec,“ vysvetlila Csütörtökyová.

Vianočné stromčeky sa zvyčajne umiestňovali v prednej izbe, aby ich bolo vidieť z ulice a nechávali sa až do sviatku Troch kráľov. Ozdoby, ktoré sa kedysi používali na ozdobu stromčeka boli veľmi jednoduché a skromné. „Najčastejšie sa používali najmä jabĺčka, oriešky, medové pečivo, či kockový cukor zabalený v papierikoch,“ hovorí Csütörtökyová.

Pod stromčeky si ľudia začali dávať darčeky pre členov rodiny až v prvej tretine minulého storočia. V rovnakom období prišlo aj k zavedeniu tradície adventných vencov. Vence mali ako dnes, tak i v minulosti, štyri sviece a ľudia si ich v niektorých lokalitách dávali posvätiť v kostole.

„Jak na Nový rok, tak po celý rok“

Na Prvý sviatok vianočný bola najbližšia rodina vždy doma spolu. Príbuzných a známych začali navštevovať na druhý deň. Na Nový rok sa veriaci schádzali v kostoloch na bohoslužbách.

Doma opäť pripravovali bohatú hostinu v podobe pečeného mäsa, zabíjačkových špecialít, omáčok s knedľou a kapustnice. Podobne ako na Štedrý deň, tak i v tento deň muselo byť doma všetkého dostatok. V rodinách sa riadili heslom: „Jak na Nový rok, tak po celý rok.“

Prečítajte si tiež:Živý betlehem prilákal desiatky zvedavcov

Na Troch kráľov chodili po dedine koledníci a za svoje vinše dostávali od domácich potraviny alebo drobné peniaze. Tento sviatok sa spájal i s posvätením kriedy a vody v kostoloch, ktorú si veriaci vzali so sebou domov.

„Po domoch chodili miništranti v maskách Troch kráľov a na vchodové dvere napísali kriedou iniciály mien Gašpar + Melichar + Baltazár (G+M+B) a nový letopočet,“ hovorí Csütörtökyová. Týmto úkonom rodinám zabezpečili, aby im do príbytkov neprenikli negatívne sily.

Sviatky pokoja a rodiny

Vianoce sú predovšetkým sviatkami, keď sa stretáva celá rodina, stretávajú sa príbuzní aj zo vzdialenejších miest či krajín. Niektoré rodiny spájali nielen v minulosti, ale aj dodnes navštevovanie známych s rôznymi tradíciami a zvykmi.

„Zo zvykov sú to najmä vinšovanie, koledy, vianočné hry, či prejavy veštenia v zábavnej forme,“ povedala Csütörtökyová. V súčasnosti však, bohužiaľ, čoraz viac ľudí spája vianočné sviatky s tradíciou obdarovávania sa darčekmi, ktoré sú často drahé a zbytočné a tým sa stráca i skutočný zmysel Vianoc.

Ďalšie články z témy Vianoce


  1. Zimná príprava: Senica si poradila s Dubnicou + FOTO Foto 105
  2. Polícia pátra po mužovi z Jablonice, vydala na neho aj zatykač 67
  3. V Senici sa narodilo viac chlapcov, no žije tu Leticia, Leyla aj Noel 64
  4. Senica: Do údržby zariadení investuje len mesto, komunikácia s TTSK je komplikovaná 37
  5. Auto dostalo šmyk na priecestí, zrazilo sa s vlakom 33
  6. Výtvarná Senica už čoskoro spozná najlepšie výtvarné diela 25
  7. Občania Senice môžu rozhodnúť o využití časti peňazí z rozpočtu 25
  8. Senica privítala vzácnu návštevu zo zahraničia 24
  9. Hokejisti Skalice zvládli šláger na východe a vedú ligu 23
  10. V Malackách zrazilo auto ženu s kočíkom 22

Najčítanejšie správy

Záhorie

Zimná príprava: Senica si poradila s Dubnicou + FOTO

Aj v druhom prípravnom zápase mali Seničania ako papierový favorit navrch, napriek tomu, že sa v zápase v mužstve domácich objavili až štyri nové tváre z Južnej Ameriky a aj Suchán z Plzne.

Polícia pátra po mužovi z Jablonice, vydala na neho aj zatykač

Polícia žiada občanov o pomoc pri pátraní po hľadanej osobe, Radomír Slíva.

V Senici sa narodilo viac chlapcov, no žije tu Leticia, Leyla aj Noel

V Senici klesol oproti roku 2016 počet obyvateľov. V súčasnosti žije v okresnom meste na Záhorí 20 005 obyvateľov.

Senica: Do údržby zariadení investuje len mesto, komunikácia s TTSK je komplikovaná

Do troch oblastí rozdelil doterajšiu spoluprácu mesta Senica a Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) primátor Branislav Grimm.

Auto dostalo šmyk na priecestí, zrazilo sa s vlakom

V utorok večer mala šťastie v nešťastí posádka Škody Fabia. Zo zrážky s vlakom v Skalici vyviazli len s ľahkými zraneniami.

Blízke regióny

Dieťa po infarkte: Nemocnica má zaplatiť za zlú diagnózu

Právnička nemocnice sa pýtala, či ochorenie spôsobili zamestnanci odporcu. „Odpoveď znie, nie,“ povedala a žiadala žalobu zamietnuť.

Fotogaléria: FC ViOn - Šaľa 7:1

Prvoligista privítal súpera z tretej ligy. V oboch tímoch hrali aj nové tváre.

Rozhodnutie už nezmením, dušuje sa Martin Černáček

So Spartakom Myjava zažil mnohé úspechy. 38-ročný Martin Černáček s najväčšou pravdepodobnosťou už zavesí kopačky na klinec. Budúcnosť pri futbale si však vie predstaviť v pozícii manažéra.

Sneh môže v N. Dubnici ohroziť dodávku tepla

Štiepku do novodubnickej teplárne vozia po provizórnej ceste. Konateľ firmy má obavy, že ak napadne viac snehu, zásobovanie štiepkou môže byť ohrozené.

Padli tresty za vraždu zmenárnika, do basy má ísť aj Tony z Vyvolených

Zmenárnika Ladislava Kováča prepadli začiatkom roka 2008 pri Matúškove v okrese Galanta, keď viezol tržbu zo svojej trnavskej prevádzky. Páchatelia zazmätkovali, muža zastrelili a ušli bez peňazí.

Všetky správy

Prechádzal cez steny, nechal zmiznúť slona. Jeho storočný trik dodnes nerozlúštili

Bol január 1918 a jeden z najznámejších kúzelníkov všetkých čias Harry Houdini predviedol číslo, ktoré je dodnes záhadou. Rovnako ako jeho smrť.

Kuzminová: Presvedčila som sa, že chyba nie je v streleckej forme

Slovenská biatlonistka je bez stresu a vo väčšej pohode. V stíhacích pretekoch skončila jedenásta.

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

Muži ani len nevedia, ako málo orgazmov majú ich ženy

Význam klitorisu chápu, no medzi pohlaviami je stále veľká orgazmová priepasť.