Na oblohe bude málo oblačnosti (len zrána miestami hmla) a zrážky sa neočakávajú. Začiatkom týždňa do našej oblasti natiekol studený vzduch od severozápadu, ktorý bude koncom pracovného týždňa vystriedaný teplejším juhozápadným prúdením.
Po teplotnej stránke pôjde počas týždňa skôr, k danej ročnej dobe, o priemerné teploty, len nočné teploty budú podpriemerné. V noci pri jasnej oblohe a utíšení vetra sa teplota dostane na celom Záhorí do záporných hodnôt.
Treba na to myslieť a v záhradkách netreba zabudnúť napríklad vypustiť vodu z hadíc či zo sudov. V dvoch metroch by mala teplota poklesnúť na 0 °C až – 4 °C, v prízemnej vrstve (5 centimetrov nad zemským povrchom) teplota poklesne ešte nižšie. Zmena v počasí by mohla prísť opäť cez víkendové dni, pribudne oblačnosť a najmä v nedeľu sa očakávajú aj zrážky.
„Nebeské“ zaujímavosti zo sveta
V minulom týždni sa na oblohe ukázali až dva vzácne úkazy. Prvý sa odohral v Rusku v blízkosti Murmanska (7. 11.).
Ide o fenomén známy ako Parhelia alebo Parahelium. Je to vlastne optický fenomén spojený s odrazom, alebo lomom svetla. Je to niečo podobné ako Halové javy (veľakrát sa vyskytujú aj spoločne), prejavujú sa okolo 22 ° vľavo alebo napravo od Slnka ako jasné a niekedy dokonca farebné miesta na oblohe.
Halové javy sú optické úkazy vznikajúce lomom a odrazom slnečného, prípadne mesačného svetla na drobných ľadových kryštálikoch rozptýlených v atmosfére. Na oblohe ich môžeme vidieť ako dúhové alebo svetlé oblúky a škvrny. Ľadové kryštáliky, z ktorých pozostávajú oblaky vo výškach 6 až 12 kilometrov, majú rôzne tvary, ale halové javy vznikajú najčastejšie na kryštálikoch tvaru šesťbokého hranola. Nájdeme ich vo vysokej oblačnosti typu cirrus, cirrostratus, alebo cirrocumulus.
Slnečná kotróna
Druhý zaujímavý úkaz sa vytvoril vo štvrtok 9. novembra vo Švajčiarsku (Pilatus). Ide o krásnu slnečnú korónu. Koróna vzniká ohybom svetla na drobných kvapôčkach vody, ktoré sú obsiahnuté v oblakoch alebo v hmle. Ohybový jav sa tvorí okolo zdroja svetla sústavy prstencov spektra farieb, ktorých polomer závisí od veľkosti kvapôčok a vlnovej dĺžky svetla (červené lúče majú dlhšiu vlnovú dĺžku ako modré lúče – preto sa maximá jednotlivých farieb zobrazujú v rôznych polomeroch okolo svetelného zdroja).
Autor: Peter Štefančin
