ZÁHORIE. Ustálené, slnečné a málo veterné jesenné počasie je už, bohužiaľ, minulosťou. Mohli sme sa o tom presvedčiť počas víkendových dní. Chladnejšie počasie sa začalo už v piatok, kedy prešiel prvý studený front, ale oveľa výraznejší studený front prechádzal v nedeľu.
Pri prechode frontu bol asi najnepríjemnejší veľmi silný nárazový vietor, ktorý na niektorých miestach dosahoval až silu víchrice. Príčinu veľmi silného vetra musíme hľadať vo veľmi veľkom tlakovom gradiente medzi tlakovou nížou so stredom nad Pobaltím a tlakovou výšou so stredom nad západnou Európou.
A práve Slovensko sa ocitlo v silnom severozápadnom prúdení. Veľmi dobre to opísal SHMÚ: „Išlo o veľmi silné dýzové prúdenie (silné prúdenie pod tropopauzou vo výške okolo 9 km nad morom). Veľmi neobvyklá je však očakávaná rýchlosť vetra v tejto dýze, keďže v maxime bude presahovať 300 km/h, čo nad vnútrozemím Európy je mimoriadna hodnota. Takto silné dýzové prúdenie býva zvyčajne pozorované nad Atlantickým oceánom, predovšetkým východne od Kanady a južne od Grónska“.
Očakávame prvý jesenný mráz
V nedeľu popoludní sa začal do našej oblasti dostávať veľmi studený, pôvodom arktický vzduch, ktorý sa prejaví hlavne v prvých dňoch nového týždňa. V utorok a v stredu ráno je dosť možné, že sa pri utíšení vetra vyskytne mráz aj v 2 metroch nad zemským povrchom. Na mnohých miestach Záhoria by tak išlo o prvý tohtoročný mráz počas tejto jesene. Od stredy sa následne začne mierne otepľovať a denné teploty by sa mali dostať nad +10 °C. V ďalších dňoch by sa mali denné teploty dostať na hodnoty, ktoré sú pre túto ročnú dobu primerané. Výdatnejšie zrážky sa neočakávajú, ak sa zrážky vyskytnú, tak len vo forme prehánok.
Ako vzniká vietor
Vietor patrí medzi základné meteorologické veličiny a zároveň patrí k jednému z najviac premenlivých prvkov v počasí. Vietor môže spôsobiť nemalé škody na majetku a v najhoršom prípade aj straty na ľudských životoch.
Základnou príčinou, ktorá vyvoláva pohyb vzduchu, a teda vznik vetra, je sila tlakového gradientu, ktorá vzniká pri rozdieloch tlaku vzduchu na rôznych miestach (ako počas nedele). Táto sila sa snaží tieto rozdiely vyrovnať. Vietor veje z miest s vyšším tlakom vzduchu do miest s nižším tlakom vzduchu. Čím väčšie sú tlakové rozdiely, tým silnejší je aj vietor. A prečo vznikajú rozdiely tlaku vzduchu? Dôvodom je nerovnomerné zohrievanie vzduchu v rôznych častiach sveta. Pri ohrievaní tlak klesá (teplejší vzduch je ľahší), pri ochladzovaní rastie (chladnejší vzduch je ťažší).
Od čoho závisí rýchlosť vetra
Čím väčšie sú tlakové rozdiely, tým silnejší býva vietor. V našich zemepisných šírkach tieto rozdiely bývajú najväčšie v chladnej polovici roka (zatiaľ čo v trópoch je teplota celý rok rovnaká), preto aj v tejto dobe registrujeme spravidla tie najsilnejšie víchrice. Nemusíme chodiť ďaleko do histórie, búrky Emma začiatkom marca 2008, Kyrill v januári 2007 a najmä víchrica v Tatrách v novembri 2004 sú toho dôkazom. V lete sú teplotné rozdiely v rámci severnej pologule menšie a rýchlosti vetra nebývajú extrémne vysoké. Výnimku tvorí iba lokálne zosilnenie vetra v oblastiach silných búrok, tam je ale mechanizmus vzniku silného vetra trochu odlišný.
Autor: Peter Štefančin
