ŠAŠTÍN – STRÁŽE. Slávnostnou svätou omšou za účasti tisícok veriacich z celého Slovenska dnes pred národnou svätyňou, Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne – Strážach, vyvrcholila národná púť pri príležitosti sviatku patrónky Slovenska. Na známe pútnické miesto prišlo aj tristo slovenských pútnikov z Rumunska. Hlavným celebrantom svätej omše za účasti nového apoštolského nuncia na Slovensku Giacoma Guida Ottonela bol prešovský arcibiskup – metropolita Ján Babjak. Na svätej omši boli prítomní aj prezident SR Andrej Kiska, predseda Národnej rady SR Andrej Danko, viacerí ministri a poslanci.
Slovenský národ a cesta Sedembolestnej majú podľa Babjaka veľa spoločného
Rok Jozefa Miloslava Hurbana ukončí slávnosť v Hlbokom Čítajte Dejinné cesty slovenského národa majú podľa prešovského arcibiskupa - metropolitu Jána Babjaka veľa spoločného s krížovou cestou Sedembolestnej Matky Božej.
„Azda i preto si slovenský národ tak veľmi ctí a miluje Matku Božiu. V Sedembolestnej mal náš národ vzor, ako treba niesť kríže života. V nej prechovával cez stáročia nádej, že raz sa aj jeho utrpenie skončí víťazstvom, lebo cesta kríža je cestou k víťazstvu. Tejto veľkej láske k Sedembolestnej Matke Božej treba zaiste pripisovať i tú skutočnosť, že náš malý, slovenský národ, žijúci na takom citlivom mieste Európy, sa udržal pri živote, aj napriek toľkej nepriazni čias. Udržal si nielen svoju reč, národnosť, ale v prevažnej väčšine ostal verný katolíckej cirkvi,“ povedal arcibiskup Babjak pútnikom v homílii. Dodal, že všetci nepriatelia cirkvi dobre pochopili, že mariánsky kult je jej silnou oporou, preto ho chceli odstrániť. ,,Ak si náš národ aj do budúcnosti uchová hlbokú mariánsku úctu, obstojí, a to vo všetkých ťažkých skúškach sekularizmu, konzumizmu a praktického materializmu, ktoré oberajú človeka o slobodu ducha,“ dodal.
Socha Sedembolestnej vznikla z vďaky
Šaštín je starobylým pútnickým miestom. V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes. Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa pri nej mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov. Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám slávnostne posvätili v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku minor.
Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1412, keď sa spomenula na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú cirkev ho ustanovil až pápež Benedikt XIII. v roku 1727 a zároveň povolil, aby sa Panna Mária Sedembolestná uctievala ako patrónka Slovenska. Slováci k nej oddávna prechovávali osobitnú úctu a dôveru v trápeniach.
