ZÁHORIE. Minulý týždeň najchladnejším prázdninovým Chladné boli najmä rána, čo už pre koniec augusta nie je ničím výnimočným. Dĺžka dňasa už výrazne skracuje a keď sa do našich končín dostane chladnejší vzduch, tak sa dokáže aj výraznejšie ochladiť.
Najchladnejšie rána boli na Záhorí v utorok a v stredu, kedy napríklad v Kuchyni klesla teplota na +6,9°C a +7,0°C. V rámci Slovenska bolo štvrtkové ráno najchladnejšie. Podľa SHMÚ vo Vernári teplota klesla na +0,8°C, v Oravskej Lesnej na +1,3°C, v Mlynkách na +1,6°C a v Čiernom Balogu na +1,8°C, nad 400 m n.m. sadokonca ojedinele vyskytli aj prízemné mrazy.
Veľký teplotný rozdiel medzi nocou a popoludním sme zaznamenali vo štvrtok, keď vo Vernári bolo ráno +0,8°C a popoludní sa práve na Záhorí v mestečku Senica stihlo otepliť až na +30,2°C. Takže od štvrtka bola odštartovaná ďalšia šnúra tropických teplôt (nad +30°C), ktorá pokračovala aj počas nasledujúceho víkendu.
Aké bude počasie počas posledného prázdninového týždňa?
Naďalej sa môžeme tešiť na príjemné letné a dokonca aj tropické teploty.
Teploty okolo +30°C by sa mali vyskytovať najmä od stredy do soboty. Na oblohe bude väčšinou jasno až polooblačno, zrážky sa prakticky neočakávajú. Zmena by mohla prísť počas víkendu, pribudne viac oblačnosti a miestami sa vyskytnú aj prehánky a búrky.
Grafická predpoveď počasia, 35. týždeň. (zdroj: Peter Štefenčin)Dym z požiarov v Kanade sa dostal až nad Slovensko
Určite ste si to viacerí všimli, že počas minulého týždňa presnejšie v pondelok a v utorok nebola obloha jasná, no vyzerala ,,zadymene", alebo mala mliečny až žltkastý odtieň. Všetko nasvedčuje tomu, že nad územím Slovenska bol minulý týždeň s veľmi vysokou pravdepodobnosťou zaznamenaný výskyt aerosólových častíc (dym), ktoré pochádzajú z rozsiahlych požiarov v Kanade, ktorý sa následne uvoľnil veľké množstvo dymu.
Dym k nám cestoval tisícky kilometrov a pochádza z požiarov, ktoré horeli v oblasti kanadského štátu Alberta a Britská Kolumbia počas 10. až 13. augusta 2017. Za sebou mal tak dlhú, takmer 10-dňovú cestu.Dym sa prirodzenou cirkuláciou dostal do veľkých výšok, odkiaľ bol unášaný na veľké vzdialenosti od pôvodného zdroja. A keďže nad strednú Európu začal prúdiť chladnejší vzduch od severozápadu, tak dymu nič nestálo v ceste aby sa dostal až do našej oblasti.Netreba sa báť, zdravie obyvateľstva nebolo ohrozené. Mliečny zákal bol najlepšie vidieť pri západe a východe Slnka. Práve pri západe Slnka vznikla fotografia, ktorá bola odfotená v Bratislave 22.augusta 2017.
Mliečny zákal spôsobený dymom bol najlepšie vidieť pri západe a východe Slnka (zdroj: Lukáš Bachár)Malý prehľad látok, ktoré spôsobujú znečistenie ovzdušia
Na konci februára som písal o polietavom prachu a práve ten bol veľmi často spomínaný počas poslednej zimy v médiách. Škodlivé látky, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia ľudskou činnosťou sú predovšetkým: takzvaný polietavý prach, ozón, oxidy dusíka a oxid siričitý.
Polietavý prach, teda prachové častice (označenie PM), sú pevné častice rozptýlené vo vzduchu, ktoré sú tak ľahké, že môžu byť unášané vzduchom.Čím menšie častice sú, tým hlbšie do dýchacieho ústrojenstva človeka prenikajú. Väčšie častice sa zachytia už na chĺpkoch v nose, malé čiastočky ale môžu prenikať do priedušiek alebo i pľúcnych mechúrikov.
Oxid siričitý (SO2) sa pri spaľovaní fosílnych palív dostáva hlavne do ovzdušia. Jeho hlavným zdrojom na Slovensku sú teplárne a elektrárne, ktoré spaľujú nekvalitné vykurovacie oleje a uhlie s vysokým obsahom síry. Oxid siričitý dokáže dráždiť sliznicu dýchacích ciest. Podporuje bronchitídu a astmu. Je to jeden z hlavných dôvodov kyslých dažďov, ktoré okrem iného zrýchľujú koróziu budov a sôch.
Oxid dusičitý (NO2) vzniká v spaľovacích motoroch oxidáciou vzdušného dusíka pri vysokých teplotách.
Ozón (O3) je jednou z najdráždivých látok. Ide o pomerne zložitú reakciu uhľovodíkov a oxidov dusíka pri intenzívnom slnečnom (ultrafialovom) žiarení. Pôsobí predovšetkým na pľúcne tkanivo a sliznice, pri dlhšom vystavení sa vyšším koncentráciám spôsobuje pálenie očí a nosa, kašeľ, bolesť hlavy a pocit tlaku na hrudníku. Všeobecne citlivejšie sú starší ľudia a deti. Prízemný ozón tiež ničí rastliny a znižuje ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý z atmosféry.
Autor: Peter Štefančin
