SKALICA. Skalica si v tomto roku pripomína 800. výročie prvej písomnej zmienky o svojej existencii. Práve v roku 1217 vznikol písomný prameň, ktorý hovorí o meste menom Zakuleza, neskôr sa spomína ako Zakolcha. Od týchto názvov bol odvodený ten slovenský - Skalica.
Výstava má dokumentovať bohatú históriu mesta a najdôležitejšie obdobia, či medzníky, ktorými za 800 rokov prešla. "Panelová výstava doplnená o trojrozmerné zbierkové predmety je rozčlenená do viacerých tematických celkov i chronologických častí -Najstaršie osídlenie, Stredovek, Mestská správa, Obdobie 1526 – 1711, Cechy, Duchovný život, Školstvo, Obdobie 1711 – 1900, Začiatok 20. storočia, Obdobie 1918 – 1922, Vinohradníctvo, Tradičná strava, Tradičný odev, Tlačiarstvo, Hudba, Pamiatky, I. ČSR a Slovenský štát, Po druhej svetovej vojne.
Kurátormi výstavy sú odborní pracovníci Záhorského múzea v Skalici PhDr. Robert Bača, Mgr. Dita Csütörtökyová, PhD., PhDr. Viera Drahošová, PhDr. Richard Drška, Mgr. ThLic. Martin Hoferka, Th.D., PhDr. Peter Michalovič a Mgr. Róbert Svíba.

Skalica ako skala
Názov Skalica zrejme súvisí so skalou, či už vďaka skalnatému terénu v jej okolí alebo aj pre rotundu svätého Juraja z 12. storočia postavenú so skál pôvodne v románskom slohu. Po opravách a prestavbách dnes nesie prvky gotiky aj baroka, ktoré jej dodala výrazná prestavba v 17. storočí.
V 14. storočí jej kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta. Skalica začala prekvitať a postupne sa zaradila medzi najväčšie najvýznamnejšie mestá na území dnešného Slovenska. Vychýrení boli najmä skalickí súkenníci, ale aj vinári. Skalica sa spomína v súvislosti s mnohými historickými medzníkmi, ktoré sú významnou súčasťou našich dejín. Významnú úlohu zohrala Skalica pri formovaní prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1918 tu krátko pôsobila Dočasná vláda Slovákov.
Osobnosti a pamiatky
Skalica je rodiskom aj množstva osobností. V druhej polovici 19. storočia sa tu narodili napríklad ostrihomský arcibiskup Ján Černoch, matematik Ladislav Fodor, pestovateľ a šľachtiteľ Jozef Agnelli, či lekár a politik Pavel Blaho. Významným rodákom bol určite kňaz Anton Srholec, nedávno zosnulý Marián Varga, či hokejista Žigo Pálffy.

Medzi významné pamiatky mesta patrí okrem už spomínanej rotundy svätého Juraja patrí aj spolkový dom, dielo architekta Dušana Jurkoviča postavený v takzvanom národnom štýle. Prvky secesie sa tu miešajú s prvkami tradičnej architektúry. Priečelie si svoju pôvodnú podobu zachovalo dodnes a patrí k najznámejším Jurkovičovým stavbám na našom území.