ZÁHORIE. Gerhard Dzian sa rotvajlerom venuje rovných 20 rokov. Za tú dobu uchovnil deväť súk a jedného psa. Skúsenosti nadobudol nielen v štandardných domácich podmienkach, ale aj na výstavách, na tréningoch a v súťažiach v športovej kynológií.
Akú majú povahu rotvajlery?
Rotvajler je vo všeobecnosti, v štandarde povahových vlastností pes vyrovnaný, sebavedomý, milujúci svoju rodinu (svorku), teritoriálny (ochraňujúci si svoj priestor, pozemok).
Je oddaný svojmu pánovi (vodcovi svorky), verný a poslušný. K ostatným členom rodiny – svorky sa správa z pozície nadradenosti a podradenosti.

Vysvetlím. Ak moja žena necvičí s mojim psom, tj. nevyžaduje od neho poslušnosť, vykonanie cviku, či činnosti, v mojej prítomnosti pes ženu poslúcha, hlavne keď posilujem jej povely a rozhodnutia, no za mojej neprítomnosti to tak nemusí vždy byť, lebo zdravý, sebavedomý jedinec má tendenciu byť v rebríčku svorky čím vyššie.
Aké chyby robia ľudia pri výchove svojich psov?
Ľudia poľudšťujú zvieratá, pripisujú im ľudské vlastnosti a charaktery, čo je chyba. Človek, ktorý si zaobstará psíka, by mal mať aspoň základné vedomosti o svorkovom živote psa, či vlka, o ich komunikácií či už v hlasovom prejave, ale hlavne o neverbálnej komunikácií, o postojoch a prejavoch, ktoré nám napovedia veľmi veľa o nálade a zámere psa.
Pri výchove psa mu násilne vtláčame ľudské spôsoby a sme prekvapení, keď nás pes neposlúcha, lebo nerozumie. Všíma si hlavne našu neverbálnu komunikáciu, pohyby, postoje, zafarbenie a silu hlasu.
Existujú útočné plemená alebo je to len mýtus?
Neexistujú psi útočné /plemená/, ale len zle vychované a zle vedené jedince. Ak som zakomplexovaný a “vychovávam” veľkého psa, aby mi zvýšil sebavedomie, pes rýchlo vycíti, že mi robí dobre, ak naháňa strach a útočí. Ak som pokojný a sebavedomý, je taký aj môj pes, lebo ako vodca svorky určujem kde ideme, ako sa správame a čo robíme.
Ako si vysvetľujete prípad, ktorý sa odohral v Kátove, kde psy napadli majiteľku?
Ak pes zaútočil na člena rodiny, (v tomto prípade to mohla byť majiteľka, ale nie ich výcvikárka, vodkyňa, čo je u psov podstatný rozdiel), určite nespozorovala a nepochopila varovné signály a gestá psov pri podávaní stravy, čo by bola jej chyba, lebo psi sa správajú hlavne vo svorke /2 psi/ podľa vrodených inštinktov. Ich súťaživosť pri potrave a dôkaz dominancie nad druhým psom sa mohla zvrtnúť ako skratová reakcia na útok proti pani.
Pes je šelma /psovitá/ a má v genetickej výbave lovenie. To môžeme využívať ako motiváciu pri výcviku, alebo sa môžeme stať aj lovenou korisťou pri úteku, nesprávnych gestách a pri neprirodzenom správaní sa.
Každý živý tvor pri narodení má predpoklady stať sa “dobrým, alebo zlým”. Záleží od prostredia /výchovy/, k čomu ho vedie. Preto socializácia od šteniatka až po dospelosť sú neoddeliteľnou súčasťou výchovy psa /spoznáva ľudské správanie, prostredie a podnety/.