ZÁHORIE. Takzvaná uhorková sezóna, ktorá zvyčajne nastáva v letných mesiacoch sa v počasí v tomto roku nekoná.
Prvý prázdninový týždeň zasiahli hlavne južné časti Záhoria silné búrky a druhý týždeň sa tiež nenechal zahanbiť a na mnohých miestach sa vyskytli silné lejaky, silné nárazy vetra a opäť aj krúpy.
Top správou, bol ale určite výskyt tornáda v blízkosti našich západných hraníc, presnejšie pri mestečku Schwechat.
Silné búrky sa v pondelok popoludní začali tvoriť v oblasti okolo Viedne. Okolo 15:00 sa pri Viedni vytvorila supercela, ktorú sprevádzalo aj silné krupobitie. Na južnom okraji Viedne boli hlásené krúpy s veľkosťou 5 až 6 cm. Pri ďalšom postupe sa zo základne supercely spustilo k zemi aj tornádo. Zasiahlo oblasť okolo mesta Schwechat. Rad ľudí ho pozorovalo z miestneho letiska.
Škody sú hlásené najmä na úrode, tornádo sa našťastie vyskytlo mimo obytnej zóny.
Pravdepodobne išlo o tornádo kategórie F1, čo predstavuje rýchlosť vetra 117 až 180 km/h. Jav trval len niečo viac ako 10 minút. Supercela následne postupovala ďalej na Slovensko, k Záhoriu, kde sa následne rozpadla.
Čo je to vlastne tornádo?
Tornádo je silne rotujúci vír s vertikálnou osou, ktorý sa vyskytuje v súvislosti s búrkovými oblakmi pod ich spodnou základňou. Podmienkou toho, aby sme takýto jav mohli nazvať tornádom, je, že sa aspoň raz počas svojej existencie dotkne zemského povrchu.
Zvyčajne je aj dostatočne silné na to, aby spôsobilo aspoň nejaké hmotné škody.
Špecifický typ búrky, ktorý môže byť sprevádzaný tornádami, sa nazýva supercela. Silu tornád definuje tzv. Fujitova stupnica, od najslabšieho s označením F0 až cez tornáda o sile F1, F2 až po silu F5. V roku 1916 zasiahlo Schwechat tornádo o sile až F4
Presne pred 101 rokmi zasiahlo okolie Schweachtu jedno z najsilnejších tornád. Vietor dosahoval rýchlosť až 300 km/h, čo zodpovedá sile F4 a zasiahlo aj mestskú časť WiennerNeustadt.
Zranilo sa približne 328 ľudí a až 32 ľudí prišlo o život.
Môžeme aj na Slovensku zažiť tornádo?
S výnimkou polárnych regiónov sa tornáda môžu vyskytnúť takmer všade. U nás sa však ich celkový ročný počet ani len nepribližuje, napríklad americkému stredozápadu. Vďačíme za to najmä polohe hlavných horských masívov (Alpy, Karpaty a Pyreneje).
Horské masívy zabraňujú tomu, aby sa v relatívne v krátkom čase ocitli vedľa seba vzduchové hmoty s veľmi odlišnými teplotami, vlhkosťou a výškovým prúdením. Keď sa predsa len stretnú môže to vyústiť do vzniku a vývoja veľmi silných búrok, z ktorých niektoré môžu byť až supercelárne.
Taká búrka sa vyskytla práve 5. júla 2017 na južnom Záhorí.
A čím nás prekvapí počasie cez 3. prázdninový týždeň?
V tomto týždni to vyzerá na ustálenejší ráz počasia, veľa slnka a postupný prílev tropického vzduchu od juhozápadu. Po chladnejšom závere minulého týždňa sa teploty opäť vrátia k tropickým hodnotám.
Dokonca to vyzerá, že by mohlo isť o najteplejšie dni v tomto roku a mohli by sme na Záhorí dosiahnuť aj supertropické teploty (nad +35°C). Prvé prehánky a búrky by mohli opäť prísť až počas víkendu, ale je to tak 50:50. Ak by prišli prehánky a búrky, dôjde aj k miernemu ochladeniu.
Autor: Peter Štefančin
