SENICA. Matej Ladislav (22), René Valúšek (22) a Denis Šmida (22) sú dobrodruhovia, ktorých spája jedna vášeň – babeta. Na svojich 30-ročných tátošoch chcú tentokrát prejsť neuveriteľných 6-tisíc kilometrov. A to počas dvoch mesiacov.
Faktom ale je, že pre týchto chalanov to nebude prvá a pravdepodobne ani posledná dlhá trasa, ktorú absolvujú na svojich mašinkách. Za sebou majú takmer 11-tisíc kilometrov. Nám sa ale podarilo vyspovedať chalanov priamo pred odchodom do Škandinávskych štátov.
Chalani, vy neustále posúvate svoje hranice. Prečo ste sa vybrali na sever?
Východ, kam sme doposiaľ jazdili, mal svoje čaro, a to najmä kvôli ľuďom, ktorí sú tam jednoducho úžasní. No tento rok sme trochu pozmenili smer a ideme navštíviť škandinávske štáty.
Vyrážame teraz smer Česko, Poľsko, odkiaľ sa trajektom prepravíme do Švédska. Za cieľ máme dosiahnuť najsevernejší bod pevninskej Európy – Nordkinn ležiaci v Nórsku. Cestou späť navštívime Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu a opäť Poľskom sa vrátime naspäť na Slovensko. (Denis Šmida)
S babetou na elektrinu pokoril súperov v únii Čítajte Ako dlho vám trvalo naplánovať komplet cestu, čo všetko chcete vidieť?
To, že chceme ísť na sever, sme sa rozhodli už pred viac ako dvomi rokmi. Vtedy to ale vyhrala Ázia, pretože to bolo lacnejšie a pre nás viac atraktívne. Najmä tým, že tie krajiny nie sú také vyspelé a mentalita ľudí je tam úplne iná. V dobrom to myslím. Cestu sme zvládli a otestovali babetty v drsných prašných podmienkach a každodenných 40 – 50-stupňových horúčavách. Škandinávia pre nás predstavuje opačný extrém. Chladné, daždivé počasie, namiesto vyprahlých plání zelené lesy plné voľne sa pohybujúcej zveri.
Popri trase máme na pláne zopár zaujímavostí, ako Santa Claus dedinku, jednu z najväčších pernikární či vlakový bunker z 2. svetovej vojny, no oveľa radšej dáme na rady miestnych, ktorý vám povedia, čo sa naozaj oplatí vidieť. (René Valúšek)
Koľko hodín strávite na babetách než prídete do cieľa?
Podľa Google maps má naša trasa 6599 km (bez trajektov) a naša priemerná rýchlosť je asi 26 km/h. Takže, jednoducho povedané, v sedle babety strávime presne 253,8 hodiny. (René Valúšek)
Ste teda poriadne nabalení. Čo tam všetko máte?
Priznám sa, že 80 % našej batožiny tvoria náhradné diely a náradie, 15 % technika (kamery, notebook, disky, nabíjačky, batérie a pod.) a zvyšných 5 % sú naše osobné veci. Všetko to má dokopy asi takých 40 kg + dve 5 l bandasky (voda, benzín) + Reno má v strede babety tašku na všetko náradie a Denis má v strede komplet náhradný motor. Keďže podľa technickej príručky by na zadnom nosiči babety malo byť len 5 kg, presnú váhu radšej nechceme vedieť. (René Valúšek)
Máte z niečoho obavy?
Môže sa stať toľko vecí, že mám skôr obavy, že nemám obavy. Po poslednej ceste, kedy sme, bohužiaľ, cestu nedokončili všetci, máme najväčší strach práve z porúch našich staručkých strojov. Takisto netušíme, ako budú reagovať škandinávski policajti na babety bez ŠPZ, ktoré na Slovensku netreba, ale zistíme to len, ak to vyskúšame. Doposiaľ sme mali šťastie a nikomu sa po zdravotnej stránke nič nestalo, a tak verím, že to tak ostane aj naďalej. (Denis Šmida)
Kedy plánujete príchod a ako to bolo s financiami na cestu?
Cesta by mala trvať približne dva mesiace. Presný dátum je na takto dlhej a náročnej ceste takmer nemožné stanoviť. Cestu si financujeme prevažne zo svojho, avšak je tu strašne veľa ľudí, ktorí nám s tým pomohli a dovolím si povedať, že bez nich by sme neboli tam, kde sme teraz. Za to im pekne ďakujeme.
Paradoxne, najviac financií išlo tento rok na fototechniku, aby sme mohli naše zážitky ešte živšie sprostredkovať našim fanúšikom. (Denis Šmida)
