ZÁHORIE. Sucho a nedostatok zrážok – pojmy, ktoré sa v posledných týždňoch až mesiacoch opäť objavujú v médiách s vysokou frekvenciou.
Minulý týždeň bol síce v znamení zrážok, lenže nie všade. Za prvých 6 mesiacov tohto roka sme zaznamenali na mnohých miestach Záhoria extrémne sucho.
Napríklad v Stupave išlo o druhý najsuchší polrok za posledných 30 rokov a v takej Bratislave dokonca za posledných 66 rokov.
Deficit zrážok (chýbajúce zrážky k dlhodobému priemeru) v Stupave k 30. júnu to bol vyše 110 mm, v Bratislave až 170 mm.
Od januára do konca júna 2017 nám na stanici Stupava spadlo len 192,3 mm zrážok (čo je len 63 % z dlhodobého normálu), v Bratislave len 112 mm (čo je len 40 % z dlhodobého normálu) a v Kuchyni na Záhorí napríklad napršalo len 162,4 mm.
Vysoký stupeň požiarneho nebezpečenstva v lesoch
Naďalej platí vysoký index požiarneho nebezpečenstva, ktorý sa pohybuje v najvyššej 5. kategórii – kumulovaná suma zrážok v lese je značne nižšia ako výpar. Vrchná vrstva lesnej pôdy je presušená, stopy sucha sú viditeľné aj na poraste. V lesoch a na lúkach treba dávať naďalej veľký pozor. Oheň sa totiž môže veľmi rýchlo šíriť.
Prečo práve Záhorie trpí tak veľkým suchom?
Slovenský hydrometeorologický ústav informoval, prečo práve západ Slovenska trpí takým veľkým suchom: Jednou z príčin tohto stavu je to, že ak oblasť strednej Európy zasiahnu trvalé a výdatné zrážky na zvlnenom frontálnom rozhraní a postupujú od západu na východ, tak pásmo výdatnejších zrážok zasiahne v rámci nášho územia veľmi často len stredné a východné Slovensko. Výdatnejšie zrážky zvyknú pri svojom „pohybe“ naprieč strednou Európou južnú polovicu západného Slovenska a priľahlú južnú Moravu, severovýchodné Rakúsko a severozápadné Maďarsko „preskočiť“.
Jedným z hlavných dôvodov uvedeného scenára je poloha južnej polovice západného Slovenska voči severovýchodným Alpám.
Táto časť nášho územia je totiž pri juhozápadnom výškovom prúdení (ktoré je pri postupe zrážkových pásiem pri zemi od západu časté) v zrážkovom tieni severovýchodných Álp.
Ďalším veľmi dôležitým faktorom, toho prečo máme v južnej polovici západného Slovenska výrazne menej zrážok ako na ostatnom území našej krajiny, je orografia v rámci Slovenska. V krajoch BA, TT, NR totiž chýbajú rozsiahlejšie a vyššie pohoria, na ktorých (a tiež aj v ich blízkosti) by sa tvorili početnejšie búrky. (Zdroj: SHMU)
Zopakujú sa veľmi silné búrky aj v tomto týždni?
Prvý prázdninový týždeň nás na mnohých miestach potrápili intenzívnejšie búrky, či už v sprievode silných lejakov, silného vetra alebo aj krúp, ktoré nechali za sebou skazu.Najhoršie dopadli obce na juhu Záhoria, a to Zohor, Láb, Plavecký Štvrtok, Lozorno a Stupava. Podľa správ od obyvateľov najväčšie krúpy padali práve v Zohore, kde mali v priemer od 1 až do 3 cm. Prehánkam a búrkam sa, bohužiaľ, nevyhneme ani v ďalšom týždni.
Predpovedať intenzitu búrok, prehánok a nebodaj krúp je veľmi náročné, dá sa to vždy len pár hodín, pri krúpach len pár minút pred príchodom samotných zrážok. Z pondelka na utorok prejde studený front, za ktorým sa v ďalších dňoch ochladí, denné teploty budú pod + 30 °C a čakajú nás aj veternejšie dni. Zrážky by sa mali vyskytovať hlavne z pondelka na utorok a potom koncom pracovného týždňa a cez víkend.
Autor: Peter Štefančin
