Hokejové začiatky
Vyrastal som v Skalici. Otec síce nechcel, aby som bol brankárom, ale prehováranie a plač nakoniec priniesli úspech. Pôvodne ma chcel dať na futbal, ale nakoniec som ho presvedčil, keďže aj ostatní moji kamaráti hrali hokej. Venujem sa mu od 7 rokov a od začiatku ako brankár. Dôležité bolo, že hneď som mal šťastie na výborných trénerov.
Otcov futbal
Skúšal som ho v Mokrom Háji, ale moc ma to nebavilo a po krátkom čase som skončil.
Tréneri
Prvým bol Miro Černý, ktorý mi dal dôležité základy v žiackych kategóriách. Potom prišiel Roman Straka. S ním sme siahali po titule v dorasteneckom veku proti Popradu, kde som vytvoril dvojičku s Kamilom Ondrášom. Stopu na mne zanechali aj ďalší tréneri – Fabián a Vlk. Nemôžem zabudnúť ani na Marlina za trpezlivosť a ochotu a takisto rodinného poradcu Lukáša Vépyho.
FOTO: Rodák z Holíča a odchovanec Skalice Marián Studenič prešiel draftom NHL! Čítajte Finálová séria s Popradom
Napriek prehre si na túto sériu spomínam mimoriadne rád. Hrali sme pred skvelými fanúšikmi, dokázali sme zaplniť skalický štadión, ktorý už dlho nezažil takú atmosféru. Všetci nás povzbudzovali, bolo to neskutočné.
Slovensko 18 – projekt
Pre nás hráčov to bolo výborné, hrať celú sezónu pohromade až do MS. Mne to dalo veľa. Mal som tam výborného kolegu v bráne, kde sme spolu vychádzali aj mimo ľad. Bol ním Juraj Sklenár z Nitry a keďže ja som po mame polovičný Nitrančan, možno aj preto sme si skvele rozumeli. Projekt preto hodnotím pozitívne.
Príprava na svetový šampionát
Okrem tradičnej prípravy sme mali aj psychologičku, čo bolo nielen spestrenie prípravy. Mali sme mentálne tréningy, čo dosť pomohlo. Bol to dobrý ťah zo strany reprezentácie.
Pred šampionátom pribúdali noví hráči
Síce pribúdali, ale pre nás hráčov noví neboli. Poznali sme sa už z mladších reprezentačných výberov.
Nominačná neistota
Osobne som ju nepociťoval, keďže sme počas sezóny boli traja brankári, ktorí sme sa točili. Bol som na pomerne vysoké percento presvedčený, že v nominácii chýbať nebudem.
Samotný šampionát
Samotný turnaj som prežíval mimoriadne ťažko. Prišli technické problémy tesne pred šampionátom, čo mi znemožnilo byť v úvode k dispozícii trénerom. Moje betóny, s ktorými som pôsobil počas celej sezóny v reprezentácii do 18 rokov, neprešli kontrolou zo strany IIHF pre nepovolené rozmery. Nové mi prišli až pred posledným duelom v skupine a už som sa do bránky nedostal. Napriek tomu som priebeh turnaja prežíval mimoriadne intenzívne, ako keby som bol súčasťou mužstva na ľade.
Výborná partia aj mimo ľadu
My sme boli ako tím v podstate od reprezentácie do 15 rokov. Náš ročník 1999 je vo všeobecnosti považovaný za mimoriadne silný. Pevne verím, že takto budeme pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
A čo samotný tréner
Určite som s ním bol spokojný. O jeho kvalitách hovoria aj výsledky, ktoré s nami dosiahol. Všetkých nás dokázal naučiť a verím, že nielen on, ale aj my hráči budeme zbierať úspechy aj v budúcnosti.
Po šampionáte prišla dilema čo ďalej
Po turnaji prišla v kruhu rodiny diskusia ako ďalej. Mal som viacero ponúk, navyše ma čaká maturitný ročník, o to bolo rozhodovanie komplikovanejšie. Možností bolo až príliš. Mohol som zostať v Skalici, z Európy prichádzali konkrétne príležitosti zo Švédska, Fínska, ale aj blízkeho Česka. Ale prioritou bolo Zámorie. Mesiac som si nechal všetko uležať v hlave a zvažoval možnosti. Nakoniec to dopadlo tak, že som sa rozhodol pre North American Hockey League (NAHL) a tím Springfield Junior Blues. Už sa teším na novú sezónu, nových hráčov, nové prostredie, nové výzvy.
Ako so školou
Strojnícka škola v Skalici a učitelia mi doteraz vychádzali maximálne v ústrety, tak pevne verím, že to zvládnem aj na tomto fronte. Už v tomto ročníku, keď som bol v projekte, som robil vyrovnávacie skúšky a zvládol som to.
Teraz to bude náročnejšie, na programe je maturita
Je to tak, ale už teraz sa na to začínam pripravovať. Pravdepodobne budem ročník absolvovať na diaľku. Od Sama Košúta, tiež brankára Skalice, som si zobral poriadnu kopu učiva s vypracovanými maturitnými otázkami. On bol totiž v škole o ročník vyššie a má to už úspešne za sebou. Podľa váhy papiera sa určite po večeroch nudiť nebudem.
Ako to bolo s voľným časom v projekte U18
Už teraz, keď som bol v projekte, som zistil, že toho voľného času naozaj veľa nebolo. Mávali sme viac tréningov počas dňa, niekedy aj štyri až päť. Okrem toho nám vybavili v reprezentácii aj učiteľov, ktorí nám boli k dispozícii a pomáhali nám s angličtinou, slovenčinou či matematikou.
Plány v Zámorí
Mám to už premyslené. Okrem tréningov si určite nájdem nejakú prácu, v ktorej budem brigádovať. Okrem toho, že si tým vyplním voľný čas, niečo si dokážem aj zarobiť.
Čo predchádzalo ponuke zo Springfieldu
Ako prvé som navštívil kemp v klube Bloomington Thunder, ktorý pôsobí v USHL. Prešiel som si tam najskôr trojdňový brankársky kemp a následne aj šesťdňový hráčsky. Na ten som dostal pozvánku od generálneho manažéra klubu. Celkovo sa tam zišlo 150 hráčov a 32 brankárov. Boli to hráči klubu z minulej sezóny, pozvaní hráči a hráči, ktorých si vedenie vybralo v drafte.
Ako prebiehal kemp
Prvý deň sme mali špeciálne brankárske tréningy a ďalšie štyri dni nás rozdelili do tímov. Ešte pred týmto výberom prišla prvá selekcia, keď niektorí museli opustiť kemp už skôr. Do týchto tímov už išlo iba 16 brankárov a zhruba stovka hráčov.
Následne z nás zostavili 10 tímov a hrali sme proti sebe turnajovým spôsobom. Každým dňom prichádzala nová a nová selekcia. Mne sa podarilo dostať sa medzi šesť posledných gólmanov.
Po skončení kempu sa mi tréneri poďakovali za dobre odvedenú prácu, dostal som od nich konkrétne pokyny, na akých nedostatkoch mám ešte popracovať aj s podrobnou analýzou a videami. Kemp bol už len pre tieto informácie skvelou skúsenosťou a motiváciou do budúcnosti.
A samotný Springfield
V posledný deň kempu som už mal voľno. Bol som sledovať finálový duel tých najlepších z kempu a vtedy sa mi telefonicky ozval tréner zo Springfieldu, že by ma chcel do tímu. Odporučenie získal od trénera brankárov v Bloomingtone.
Rozhodovanie
Ani minútu. Mal som síce ešte jednu ponuku do rovnakej súťaže z okolia Philadelphie, konkrétne z tímu Aston Rebels, ale rozhodol som sa pre Springfield. Zavážilo viac vecí. Bloomington aj Springfield majú rovnakého majiteľa, oba kluby sú vzdialené len 15 minút cesty od seba. A tak budem na očiach trénerom a v prípade kvalitných výkonov mám dvere do USHL otvorené. Dostal som odporúčanie, že ak moje výkony budú na vysokej úrovni, môžem sa v priebehu sezóny posunúť vyššie.
Aké ročníky môžu hrať túto americkú súťaž
Je to pre ročníky 1996 a mladšie, takže so svojím vekom budem patriť k tým najmladším.
Poznáš už spoluhráčov
S niektorými spoluhráčmi som sa už zoznámil, keďže som už začiatkom júna bol dva týždne v Amerike. Chalani z tímu ma prijali dobre, mám z nich dobré pocity.
Koľko cudzincov je v tíme
Zatiaľ je tam jeden ruský hráč, ale ešte bude hráčsky kemp a možno do mužstva pribudne aj nejaký nový hráč z Európy. O konečnej zostave sa dozviem až po príchode do Ameriky.
Akú očakávaš konkurenciu v tíme
V klube by sme mali byť dvaja brankári, možno ešte tretí.
Ubytovanie
Ubytovaný budem v rodine. Každému hráčovi z klubu pridelia rodinu, ktorá sa bude o nás starať.
Angličtina
S ňou nemám problém, verím, že sa bez problémov dohovorím.
Odchod do Ameriky
V Springfielde sa mám hlásiť na konci augusta, súťaž štartuje 6. septembra.
Príprava na sezónu
Budem sa pripravovať individuálne a do mužstva musím prísť na 100 percent pripravený.
Ako prebiehala príprava na Slovensku
Bola tradične spoločná. Pravidelne sme boli spolu dva mesiace na suchu, potom nasledovala krátka pauza a prechod na ľad.
Ako si trávil prestávku
Dorábal som si školu, aby som dokončil tretí ročník a potom som si chvíľu užil leto.
A čo sa týka tréningu
Trénoval som až do polovice júna. Dal som si dva týždne pauzu a od júla už opäť naplno zaberám. Individuálne trénujem pod dohľadom Michala Holazu.
HK Skalica
Chvíľu som rozmýšľal, že zostanem. Ale keďže priorita bola v tejto sezóne ísť si vyskúšať zámorský hokej, rozhodol som sa zmeniť vzduch. Za Skalicou som ale dvere nezabuchol a vždy sa rád na Záhorie vrátim. Je to môj materský klub a nikde nie je napísané, že sa po nejakej dobe neobjavím v skalickom drese.
Máš dlhodobý vzťah. Ako na odchod reagovala priateľka
Ona ma v hokeji podporuje a vie, že to s ním dotiahnem ďaleko, takže v tomto problém nebol. Bola ma pozrieť aj na MS v Poprade. Je zmierená, že pôjdem kvôli hokeju preč. Drží mi palce, verí mi, že sa chytím. Keď sa v Springfielde udomácnim a niečo si brigádami privyrobím, pozvem ju za sebou.
Nebojíš sa samoty. Doma si mal ideálne podmienky
Ja sa nebojím. Budem bývať v náhradnej rodine, takže budem mať druhého otca, druhú mamu, možno aj druhého súrodenca, to ešte neviem. S niektorými chalanmi sa už poznám. Beriem to krok za krokom, noví ľudia, nový začiatok. Zo samoty naozaj obavy nemám. V Amerike rozmýšľajú ľudia ináč ako tu na Slovensku. Budem so spoluhráčmi, možno v budúcnosti aj spolužiakmi. Voľný čas budeme tráviť spolu, ako je to v Amerike v mužstvách zvykom. Spoluhráči sú tam stále pohromade.
Čo vieš o Springfielde
Sú tu štyri univerzity, čo je pre mňa zaujímavé aj z pohľadu pokračovania a zvyšovania si vzdelania do budúcnosti. V porovnaní so Skalicou je o dosť väčší, má 110-tisíc obyvateľov. Na Ameriku je to ale malé mestečko, je to však hlavné mesto štátu Illinois. Ľudia tam poznajú hokej, je tu dva a pol tisícová hala. Zaujímavosťou je, že tu žil 25 rokov Abraham Lincoln, ktorý bol prvý prezident USA za republikánov.
Najznámejší obyvatelia Springfieldu – Simpsonovci
Žije v ňom aj známa animovaná rodina Simpsonovcov. Keď mi zavolal tréner, či nechcem ísť práve do Springfieldu, ako prvé ma napadlo, že idem k Simpsonovcom.
