Do atletického klubu, ktorý vedú manželia Bôžikovci prišiel piaty muž z Olympiády v Riu de Janeiro 2016 Marcel Lomnický, aby sa podelil s deťmi o svoje skúsenosti a zážitky.
To, že základná škola v Brezovej doslova žije atletikou je známe široko ďaleko. Dobrá práca s mládežou priniesla už aj olympionika z Brezovej v podobe osemstovkára Jozefa Repčíka. Nedávno vďaka víťazstvu v celoslovenskom finále Slovenskej detskej štafetovej ligy zavítali na Kopanice olympijský víťaz Matej Tóth a sestry Velďákové. Teraz tento zoznam rozšíril aj piaty z brazílskeho Ria Marcel Lomnický, ktorý súťaží v disciplíne vrh kladivom.
Ten potešil predovšetkým silnú vrhačskú skupinu, ktorá v Brezovej pôsobí. Čo odporučil mladým adeptom kráľovnej športu rodený Nitrančan? „V prvom rade treba mať zo športu radosť. Netreba nad tým uvažovať ako nad profesiou, to príde časom. Treba sa športom baviť a výsledky prídu samé,“ zneli jeho slová k športovej aktivite detí a doplnil aj to, ako začínal so športom on: „Keď som mal 6 rokov, rodičia ma zapísali na krasokorčuľovanie. To bolo na Slovensku trochu netradičné, keďže chlapci skôr išli na hokej. Vydržal som pri ňom štyri roky. Až potom som sa dostal do atletickej triedy na základnej škole a od 10-11 rokov som vyskúšal všetky atletické disciplíny. Ku kladivu som sa dostal až ako 15 ročný.“
Po minuloročnej olympiáde sa začal pripravovať s dvojnásobným majstrom sveta Poliakom Pawlom Fajdekom. Ako k nej prišlo? „My sme veľmi dobrý priatelia Už roky spolu pretekáme. Bavili sme sa o tom už dávno, ale nikdy nebola vhodná príležitosť pre oboch. Po LOH V Riu sme obaja potrebovali zmenu a tak sme sa rýchlo dohodli a dali sme sa dohromady. Od novembra spolu trénujeme.“ Na pretekoch nie je takéto priateľstvo príťažou? „Samozrejme sme veľkí kamaráti mimo pretekov, dokonca ešte aj pred pretekmi, ale počas súťaží chceme obaja víťaziť. Je tam veľká rivalita. Zatiaľ ma navrch on, keďže ma v oboch tohtoročných meraniach síl zdolal. Uvidíme ako to bude pokračovať. Je dvojnásobný majster sveta, zatiaľ je o triedu lepší a mám sa od neho čo učiť,“ sebakriticky priznáva 29-ročný atlét.
O tom, že atletike v posledných rokoch obetoval naozaj mnoho, svedčí fakt, že si doma nechal vybudovať vlastný vrhačský kruh. „Stala sa mi nepríjemná situácia, keď ma vyhodili z vlastného štadiónu. Dal som sa dohromady s Liborom Charfreitagom a musel som každý deň dochádzať do Trnavy, čo pre mňa bolo náročné. Hľadal som riešenia. Nakoniec som sa rozhodol postaviť si vlastný sektor a vždy, keď som doma trénujem na ňom. Aj trojmesačnú domácu prípravu na MS absolvujem na ňom. Som na ňom z domu za dve minúty a je to super,“ pochvaľuje si, ako z nepríjemnej situácie dokázal vyťažiť výhodu.
Pomaly tridsaťročný vrhač potvrdzuje, že v takto náročnej technickej disciplíne musí pretekár dozrieť: „Pred nedávnom som sa zamýšľal. Špeciálne hod kladivom je technicky mimoriadne náročná disciplína. Minimálne 10 rokov trvá, kým sa vrhač technicky vycibrí a má šancu preraziť medzi svetovú špičku. Musí mať k tomu dobrého trénera a musia sa mu vyhýbať zranenia.“ Účasť na svetovom šampionáte už má vo vrecku a tak sa natíska otázka, aké ciele si piaty z olympiády na vrcholnom podujatí kladie? „Limit som si už splnil prvým štartom v sezóne a cieľ? Rád by som zabojoval o cenný kov,“ netají optimistické ciele vrhač.
