KÁTHMANDU/ HOLÍČ. Slovensko len pred pár dňami zasiahla smutná správa. Známy a skúsený horolezec nezvládol Mt. Everest. Podarilo sa mu síce dosiahnuť južný predvrchol (8749 m) bez použitia prídavného kyslíka, no veľmi neskoro sa otočil a začal zostupovať.
Na pomoc sa mu vydala skupina šerpov, ktorá postupovala k vrcholu. Jeho evakuácia z výšok nad 8400 metrov trvala veľmi dlho. Vladimíra priniesli do Južného sedla vo veľmi kritickom stave a s omrzlinami na rukách a na nohách. Jeho situácia bola po treťom dni pobytu v zóne smrti tak zlá, že evakuácia do nižších táborov už, žiaľ, nebola možná.
Miloval hory
„Hory milujem odmalička, pretože som v ich náručí vyrastal. Môj otec viedol na Detve turistiku a ja som s ním chodieval po horách. Skoro pred štvrťstoročím som sa ale presťahoval do Holíča, síce na rovinu s nadmorskou výškou 150 metrov, ale zato za mojou životnou láskou Katkou. Ostatných osemnásť rokov som veľakrát navštívil Himaláje,“ povedal Vladimír Štrba pre Týždenník MY Záhorie pred dvoma rokmi.
Už ako 13-ročný mal za sebou letný, ale aj zimný prechod hrebeňa Západných Tatier. O Mount Everest sa pokúšal aj v roku 2016 so Zoltánom Pálom v expedícií Everest Hardway 2016.
Keď odchádzal, napísal si motto
Keď Vladimír odchádzal druhykrát pod Everest, napísal si motto:
“Ten, kto tam nebol, to nepochopí a ten, kto tam bol, nedokáže myslieť na iné ako na návrat.”
„Vlado to vedel lepšie ako my, cítil to lepšie ako my. Len on bude vedieť, či tá tragická obeta stála za to. Domov sa už nevráti, bude snívať svoj zapálený sen o výškach, pokoji a radosti v nich. Tak si ho chceme pamätať – večne snívajúceho, večne plánujúceho. Vlado, vďaka, že si bol s nami tu dole.“
Odkaz zverejnila stránka Everest, Hard Way, Slovak expedition 2016 + 2017 na Facebooku.
Zóna smrti, ktorá vyčerpáva
Vedúci lekár horských záchranárov Ladislav Kotrusz nám objasnil, s čím všetkým musí zápasiť aj skúsený horolezec. Hovorí sa, že vo vysokých nadmorských výškach je redší vzduch, no Kotrusz vysvetlil, že to nie je pravda. Ale tlak vzduchu je výrazne nižší.
„Pokiaľ chceme do pľúc vdýchnuť štandardné množstvo kyslíka, musíte sa teda nadýchnuť štyrikrát oproti bežným „pozemským“ podmienkam. Hovoríme o zóne smrti. Človek sa v nej každou minútou energeticky vyčerpáva, aj keď je v pokoji,“ vysvetlil lekár.
Na kyslíku je závislá každá bunka
Nadmorská výška a nedostatok kyslíka spojený s fyzickou námahou, spôsobuje príznaky výškovej choroby. Každá bunka je na ňom totižto závislá.
„Nedostatok kyslíka spôsobuje opuch mozgu či pľúc. Človek v takomto stave trpí bolesťami hlavy, pocitom na zvracanie, poruchami videnia, krátkodobými „výpadkami“ vedomia. Môžu sa striedať pocity eufórie s letargiou a v poslednom štádiu to končí bezvedomím,“ objasnil odborník.
Zároveň dodáva, že nízky tlak vzduchu spôsobuje zároveň aj rýchlejšie odparovanie tekutín z tela pri výdychu, a tým aj rýchlejšiu dehydratáciu. V extrémnych výškach, sa teplota bežne pohybuje okolo mínus 40 °C. To spôsobuje omrzliny, pričom si človek necíti časti tela. Chôdza sa stáva neovládateľná.
Horolezci sa vystavujú riziku
Ladislav Kotrusz tvrdí, že k horám treba mať obrovský rešpekt a pokoru. Na druhej strane, je potrebné si uvedomiť, že aj pri najlepšej fyzickej kondícii, správnom plánovaní či dodržaní všetkých pravidiel a zásad, môžu hory prekvapiť. Najmä počasie na horách. Výprava sa vraj veľmi rýchlo môže zmeniť na tragédiu.
„Hovoríme o objektívnych rizikových faktoroch, ktoré nie sú zapríčinené človekom, nie sú ovplyvniteľné ľudským konaním a sú ťažko predvídateľné,“ dodal na záver.
