V akomkoľvek tíme sa objavil, pútal svojím štýlom hry, množstvom strelených gólov a nenapodobiteľnými prihrávkami veľkú pozornosť. Hokejoví fanúšikovia s veľkým záujmom sledovali na ľadovej ploche hráča, ktorý takmer nikdy ich očakávania nesklamal. O jeho góloch, prihrávkach a veľkom prehľade na ľade sa po zápase ešte dlho diskutovalo.
Majster sveta zo švédskeho Göteborgu z roku 2002, bronzový zo svetového šampionátu z fínskych Helsínk z roku 2003 a hviezda NHL Žigmund Pálffy patril k hokejistom, ktorí povýšili najrýchlejší kolektívny šport na umenie.
Po dvoch dcérach - dvojičkách Alžbete a Alene úspešných volejbalistkách, sa po šiestich rokoch manželom Alžbete a Žigmundovi Pálffyovcom narodil 5. mája 1972 v Skalici syn Žigmund.
Budúci virtuóz ľadových plôch začínal ako chlapec futbalom, hokej bol pridruženou, ale obľúbenou športovou aktivitou. V žiackych kategóriách bol dvakrát vyhlásený dokonca za najlepšieho futbalistu skalického okresu. V piatej triede na základnej škole sa však malý Pálffy musel rozhodnúť, či dá prednosť futbalu alebo hokeju. V Skalici totiž v tom čase otvorili športovú hokejovú triedu. Pálffy sa rozhodol pre ňu. Od začiatkov žiackej a dorasteneckej kariéry vyhlasovali Pálffyho za najlepšieho strelca či hráča aj napriek tomu, že hrával s minimálne o rok staršími spoluhráčmi.
Zo seniorským hokejom začínal v materskom skalickom klube. Ten hral v tom čase vtedajšiu najvyššiu slovenskú hokejovú ligu, v ktorej talentovaný hráč výrazne vyčnieval. Aj preto vo veku 18 rokov v sezóne 1990/1991 prestúpil do AC Nitra, ktorá bola účastníkom vtedajšej najvyššej súťaže v bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR). V Nitre vytvoril legendárnu útočnú dvojicu s Jozefom Stümpelom, s ktorým sa neskôr stretol aj v NHL v tíme Los Angeles Kings a tiež v slovenskej reprezentácii.
Spod Zobora smerovali jeho kroky do Trenčína. Dukla aj vďaka jeho 74 bodom vrátane play off dosiahla v sezóne 1991/1992 titul vo federálnej lige. Pálffy sa stal najproduktívnejším hráčom súťaže a tento post obhájil aj v nasledujúcej sezóne, v ktorej nazbieral 79 bodov za 38 gólov a 41 prihrávok.
Výnimočný hokejový talent neprehliadli ani skauti zo zámorskej NHL. V roku 1991 ho draftoval klub New York Islanders v druhom kole z celkovo 26. pozície. Na prvý zápas v najprestížnejšej hokejovej lige nastúpil 7. januára 1994. Prvý gól však zaznamenal 21. januára 1995. No v nasledujúcej sezóne 1995/1996 sa so 43 gólmi a 44 asistenciami (celkovo 87 bodov) stal najlepším strelcom a zároveň najproduktívnejším hráčom "ostrovanov". Titul najlepšieho strelca a najproduktívnejšieho hráča Islanders zopakoval aj v sezóne 1998/1999, keď zaznamenal 22 gólov a 28 asistencií (celkovo 50 bodov).
Priaznivci New York Islanders smútili po jeho prestupe do Los Angeles Kings v sezóne 1999/2000. Už v prvej sezóne v tíme "kráľov" sa stal druhým najproduktívnejším hráčom mužstva so 66 bodmi za 27 gólov a 39 asistencií. V nasledujúcej sezóne ho už vyhlásili za najlepšieho strelca a najproduktívnejšieho hráča kalifornského klubu. Zaznamenal 38 gólov a dosiahol 51 asistencií (celkovo 89 bodov). Svoj 500. bod v NHL dosiahol v novembri 2001 v zápase proti Calgary Flames. Najlepším strelcom "kráľov" bol aj v sezónach 2001/2002 a 2002/2003.
Počas lockoutu NHL v sezóne 2004/2005 sa predstavil v slovenskej extralige, v klube HK 36 Skalica a v českej Slavii Praha. Do NHL sa vrátil v sezóne 2005/2006, keď podpísal zmluvu s Pittsburghom Penguins. V drese "tučniakov" sa na ľade objavil v 42 zápasoch, pričom strelil 11 gólov a na 31 prihral. V januári 2006 oznámil prvýkrát ukončenie kariéry pre zdravotné problémy s ramenom.
Celkovo v NHL v 12 sezónach odohral 684 zápasov v základnej časti. V nich nazbieral 713 bodov za 329 gólov a 384 asistencií. Do play off sa dostal s Los Angeles Kings trikrát, ale Stanley Cup nezískal. Štyrikrát hral v zápase All Stars NHL (1997, 1998, 2001, 2002).
Aj napriek vyhláseniu z roku 2006, sa na ľad vrátil v drese HK 36 Skalica. V slovenskej extralige sa v sezóne 2007/2008 stal najproduktívnejším hráčom, keď v 59 stretnutiach nazbieral 99 bodov za 37 gólov a 62 asistencií. Skalica skončila celkovo tretia. V nasledujúcom ročníku sa klub zo Záhoria stal vicemajstrom aj vďaka Pálffyho ďalšiemu rekordu, ktorý nazbieral v 70 dueloch dokopy 126 bodov za 64 gólov a 62 asistencií (vrátane play-off).
Nezabudnuteľné zážitky pripravil Pálffy aj pre priaznivcov slovenskej hokejovej reprezentácie. Už na zimnej olympiáde v nórskom Lillehammeri (1994) bol najproduktívnejší hráč turnaja s 10 bodmi z 8 zápasov (3+7). Bol tiež jednou z ústredných postáv slovenského zlatého triumfu na majstrovstvách sveta 2002 vo Švédsku. Vo finálovom zápase proti Rusku prihral Petrovi Bondrovi na víťazný gól. Na MS 2003 vo Fínsku získal bronz a s 15 bodmi (7+8) bol najproduktívnejší hráč šampionátu. Slovensko reprezentoval aj na zimnej olympiáde v kanadskom Vancouvri v roku 2010, kde slovenský tím obsadil štvrté miesto. Športovú kariéru definitívne ukončil v roku 2013.
V rokoch 2002 a 2003 vyhlásili Pálffyho v ankete Zlatý puk za najlepšieho útočníka Slovenska.
Pozornosť bulvárnych médií pútal svojskými vyhláseniami na adresu slovenského hokeja a vzťahmi s dnes už bývalými partnerkami fitneskou Zorou Czoborovou a moderátorkou Andreou Belányiovou.
A na záver čerešnička na torte: Pálffy a jeho kolotoč počas MS 2003 proti Rakúsku
