SKALICA. Prezentácia sa uskutoční v Záhorskom múzeu, kde si knihu, zahlbujúcu sa do histórie mesta, bude možné kúpiť.
Monografia sa zaoberá organizáciou mestskej správy Skalice od získania mestských výsad v roku 1372 do konca stavovských povstaní v Uhorsku v roku 1711. Dôraz pri výskume danej témy kládol autor na podrobný archívny výskum, a to najmä vo fondoch skalického pracoviska Štátneho archívu Trnava, kde sa nachádza skalický mestský archív. Získané údaje dopĺňajú ďalšie pramene z archívov na Slovensku, v Maďarsku, Českej republike.
"Kniha je rozdelená na textovú a tabuľkovú časť. Text sa sústreďuje na objasnenie vývoja Skalice do druhej polovice 16. storočia, na premeny volebného systému a následne na jednotlivé úrady, vyšších a nižších úradníkov a mestských zamestnancov. K najdôležitejším úradom patrila komunita mešťanov - senát majúci kompetencie súdne a výkonné v usmerňovaní verejného života. Na jeho čele stál richtár, členmi boli aj mešťanosta starajúci sa o hospodárenie mesta a mestský kapitán," informovala riaditeľka múzea Viera Drahošová. Pre vinohrady a delikty v nich fungoval vinohradnícky súd, na jeho čele stál vinohradnícky majster. Mestské písomnosti, knihy a celý archív mal na starosti notár. Úradnícky aparát mesta tvorili: pokladník, správcovia pivovaru, špitálsky úradník, kostolníci, dozorcovia trhu, dozorcovia jatiek, správcovia rybníkov, hájnici a strážcovia vinohradov, štvrtníci, mýtnici a kontrolóri účtov. Okrem nich mesto zamestnávalo aj fiškála, rektora mestskej školy, organistu, lekára, obecného sluhu, hodinára, furmana, drábov, trubača, sládka, chmelára, tehliara, vincúra, strážcu väzenia a kata. Správa mesta bola tak pomerne podrobne štruktúrovaná. Druhá, tabuľková časť podáva prehľad o jednotlivých úradoch a osobách, ktoré ich zastávali v jednotlivých rokoch.
Vydanie monografie podporil Fond na podporu umenia a občianske združenie Kvarteto Skalica.
