ZÁHORIE. Prvé tohtoročné búrky, ktoré Záhorie prekvapili 17. marca, nasvedčujú tomu, že sme mali teplý marec. Vo viacerých lokalitách išlo o najskoršiu búrku, a to minimálne za posledné 4 roky.
V rámci Slovenska sa prvé tohtoročné búrky vyskytli už 6. marca, a to v okrese Revúca, Rožňava, ale aj v samotnom meste Košice. Ako vznikajú a čo je vlastne blesk, sa dočítate v článku nižšie.
Aké počasie môžeme očakávať na prelome mesiacov?
Zmena oproti predchádzajúcim marcovým dňom nebude veľká, ale, a to poteší asi mnohých, bude ešte teplejšie. Krásne a málo oblačné počasie nám bude zabezpečovať tlaková výš, ktorá dostala meno LUDWIGA.
Práve Ludwiga môže priniesť na mnohé miesta prvé tohtoročné 20 a viac stupňové teploty. Keďže tlaková výš prináša stabilné a suché počasie, zrážok sa pravdepodobne počas pracovného týždňa nedočkáme. Zmena v počasí môže prísť opäť počas víkendu, ale jednotlivé modely sa ešte rozchádzajú v predpovedi, preto treba predpoveď na víkendové dni brať len ako výhľad.
Ako vzniká a čo je vlastne blesk?
Búrka je súbor elektrických, optických a akustických javov vznikajúcich medzi oblakmi navzájom, alebo medzi oblakmi a zemou. Súčasťou búrky sú vždy elektrické výboje (blesky). Zaznamenať môžeme aj vzdialené búrky, prípadne blýskavice v noci, keď možno pozorovať búrku iba opticky – pozorujeme len blesky.
Za začiatok búrky sa považuje okamih, keď bolo prvý raz počuť hrmenie, bez ohľadu na to, či boli vidieť blesky.
Blesk je viditeľný svetelný jav, ktorý je sprevádzaný náhlym elektrickým výbojom. Najčastejšie pozorujeme tzv. čiarové blesky. Je to obrovská iskra, niekedy je pomerne rozvetvená, ktorej dĺžka sa pohybuje okolo dvoch až troch kilometrov, v jednotlivých prípadoch však môže prevyšovať aj 20 kilometrov. Tento výboj trvá iba zlomok sekundy.
Výboj blesku sa skladá z niekoľkých fáz. V prípade výboja medzi oblakom a zemou vzniká zárodok blesku vo vnútri oblaku v oblasti s dostatočne silným elektrickým poľom.
Prvý, tzv. vodiaci výboj postupuje takmer neviditeľne k zemskému povrchu, a to až okolo 200 km/s.
Postup vodiaceho výboja v jednotlivých krokoch je vysvetľovaný tým, že na jeho dráhe prichádza k poklesu intenzity elektrického poľa pod určitú kritickú hranicu a pohyb výboja sa potom na niekoľko desiatok mikrosekúnd zastaví, zatiaľ čo intenzita elektrického poľa v priebehu tohto času dostatočne vzrastie.
Keď sa vodiaci výboj priblíži k zemskému povrchu, začne proti nemu, najčastejšie od nejakého vyvýšeného objektu, stúpať smerom hore elektrický výboj. Následne sa tieto výboje spoja a príde k uzatvoreniu kanála. V takto vytvorenom kanále vysoko ionizovaného vzduchu sa potom začne smerom hore šíriť spätný výboj, ktorý je opticky oveľa viac jasnejší a preteká ním prúd.
Rýchlosť postupu spätného výboja je rádovo vyšší než rýchlosť vodiaceho výboja a dosahuje hodnoty až 20 000 km/s.
Teplota v kanáli blesku dosahuje pri spätnom výboji až 30 000 °C, čo má za následok náhle zväčšenie objemu vzduchu a vytvorenie tlakovej vlny, ktorú akusticky počujeme ako hrmenie.
Autor: Peter Štefančin
