SKALICA/BŘECLAV. Podľa novej legislatívy väčšiu časť výdavkov dokonca slovenská poisťovňa preplatí, tak niektoré mamičky nad slovenskou pôrodnicou ani len neuvažujú. Čo sa týka Záhoria, sú k dispozícii v podstate dve pôrodnice, a to v Skalici a na Myjave. Mnohé mamičky odchádzajú do vzdialenejšieho hlavného mesta Bratislavy, no vzdialenosť do českej Břeclavi zo Záhoria je o polovicu kratšia.
Pôrodnica Břeclav
Pôrodnica Břeclav ponúka nové a moderné prostredie pre budúce mamičky. Pôrodná časť bola vybudovaná v roku 1998. Budúcim mamičkám ponúka dve moderne vybavené štandardné pôrodné sály a jednu nadštandardnú pôrodnú sálu. V pôrodnej sále sú pre rodičku k dispozícii lopty, žinenky, rebriny a pohodlné kreslá.
V skratke o pôrodnici
– najbližšia česká pôrodnica s modernými priestormi a vybavením
– pôrodná miestnosť s civilným nábytkom
– v prvej a druhej pôrodnej dobe si sama volíte pôrodnú polohu, možnosť využiť vaňu, relaxačnú hudbu
– pôrodné asistentky sa vám venujú výsostne individuálne
– otecko pri pôrode je samozrejmosťou
– hneď po pôrode vám dieťatko uložia automaticky na hruď
– odchádzate spravidla na piaty deň
– v poslednom mesiaci tehotenstva sa môžete nahlásiť na oddelení a raz týždenne absolvovať prehliadku do termínu pôrodu, ale nie vždy to tak je
– zaplatíte približne 900 eur, z ktorých vám veľkú časť pois-ťovna na Slovensku preplatí
Týždenník MY Záhorie oslovil tri maminky, ktoré majú pôrod v břeclavskej nemocnici za sebou. Prečítajte si ich príbehy.
Kristína 29, 1 dieťa
Pôrodnicu v Břeclavi som si vybrala z viacerých dôvodov. Prvým kritériom bola veľká spokojnosť kamarátok, ktoré tam rodili predo mnou. Druhým faktorom bolo, že je to najbližšia pôrodnica k Moravskému Svätému Jánu, odkiaľ pochádzam.
Pred pôrodom sme absolvovali predpôrodný kurz, kde MUDr. Bambas zodpovedal všetky naše otázky aj otázky iných „tehuliek“. Absolvovali sme tam aj dve poradne, ktoré boli rýchle, žiadne dlhé čakanie na vyšetrenie, maximálne 10 minút.
Čo sa týka samotného pôrodu, ten bol veľmi rýchly. O 1:00 mi odtiekla plodová voda, o 2:10 sme boli v pôrodnici a 3:40 bola dcérka na svete. Manžel bol so mnou po celý čas, okrem samotnej sekcie. Vzhľadom na polohu bábätka nebol možný prirodzený pôrod. Najprv mi dali spinálnu anestéziu, keďže som chcela dcérku hneď po pôrode vidieť, ale počas pôrodu sa vyskytli komplikácie a bola nutná celková anestézia. Dcérka teda putovala k tatinovi a na vyšetrenia. Zobudila som sa ešte počas šitia a potom som strávila hodinu na oddelení JIS.
Následne ma previezli na oddelenie šestonedelia, umyli ma a potom prišiel manžel s dcérkou. Najkrajšia chvíľa v mojom živote. Dcérku mi nosili každé tri hodiny a pomáhali prikladať. O jednej hodine poobede ma začali stavať na nohy. Večer som sa už sama sprchovala a chodila som. Na ďalší deň mi dcérku na požiadanie nechali už natrvalo pri mne.
Starostlivosť sestričiek a lekárov na oddelení šestonedelia aj novorodeneckom bola veľmi dobrá a milá, vždy nás o všetkom informovali. Mali sme všetko, čo sme potrebovali. Stačilo si priniesť len plienky pre bábätko. Manžel tam mohol byť s nami niekoľko hodín denne, nikto nebazíroval na návštevných hodinách, čo bolo super.
Za pôrod, poradne a pobyt v pôrodnici sme zaplatili pri odchode z pôrodnice. Následne slovenská poisťovňa preplatila faktúru takmer v plnej výške. Celkovo som bola veľmi spokojná a ak by som ešte niekedy rodila, určite to bude v Břeclavi.
Klára 30, Borský Mikuláš, 2 deti
Pred nástupom na materskú som pracovala v Prahe, takže rozhodnutie rodiť v Českej republike bolo prirodzené. Břeclav je od nás len 30 kilometrov a po skúsenostiach mojich známych so slovenskými pôrodnicami som ani na sekundu nerozmýšľala, že by som išla rodiť na Slovensko. Taktiež mám gynekológa z břeclavskej nemocnice, takže to bola tá najlepšia voľba.
Prihlásila som sa na predpôrodný kurz, kde nám s manželom vysvetlili, ako bude pôrod prebiehať, aké sú postupy v prípade komplikácií, tiež nám ukázali pôrodné sály a to najdôležitejšie – keď to príde, kde, ako, kam prísť. Dostali sme papiere s inštrukciami, aké doklady máme mať nachystané a na vyplnenie našich údajov s výberom mena, aby sme po príchode do pôrodnice mali už vyplnené potrebné údaje pre matriku a nemuseli nás tam zdržiavať.
I keď ma prijímali v noci, sestričky i lekárka boli milí, všetko mi vysvetlili, pýtali sa, či mám nejaké špeciálne požiadavky na pôrod, čo by som chcela. Keďže pôrod postupoval pomaly, podávali mi oxytocín, na striedačku ma posielali prechádzať sa a cvičiť, skúšať to rozbehnúť prirodzene.
Zaplatila som si nadštandardnú pôrodnú sálu, takže manžel mohol byť celý čas pri mne, aj pred pôrodom – prítomnosť manžela sa tam berie ako samozrejmosť. K dispozícii som mala aj vaňu s teplou vodou, fitloptu, podložku a spálňu. Podanie epidurálnej anestézie sa tam neplatí, ak je potrebné, podajú ju bez problémov. Takže nehrozí, že vám ju pichnú iba preto, že si ju pacientka pred pôrodom zaplatila.
Pôrod prebehol bez komplikácií, takže malú mi hneď dali na bruško upokojiť, až potom ju vzali umyť a odmerať, manžel mohol byť celý čas pri tom a dokonca máme z toho krásne fotky. Nakoniec mi ju dali na prsia, aby sa prisala a celé dve hodiny, čo som tam po pôrode ležala, mi ju tam nechali a chodili iba kontrolovať, či niečo nepotrebujeme.
Bonding je tam tiež samozrejmosťou. Ak je dieťatko v poriadku a mamička chce, môže ho mať na sebe hneď po pôrode aj niekoľko hodín a až potom ho zoberú zvážiť a utrieť. Po celý čas, čo sa malá narodila, bola pri mne, vždy ju prišli pozrieť ku mne, nikam mi ju nevzali, aby som si ju mohla čo najčastejšie prikladať a rozbehnúť kojenie.
Najskôr bolo pre mňa desivé, keď grckala plodovú vodu a ja totálne vyčerpaná som sa bála, aby sa nezadusila, ale ani tak si ju nevzali, aby som sa vyspala, ale chodili ju kontrolovať a nechali mi ju. A ja som za to veľmi vďačná, lebo tak to má byť. Ak sa na bábätko tešíte, tak sa musíte zmieriť s tým, že sa už nejaký ten čas skrátka nevy-spíte (smiech) a pôrodnica nie je miesto, kde vám bábo vezmú, nech si oddýchnete. Veď to malé stvorenie práve prekonalo tú najťažšiu cestu, keď sa z bezpečia mamičkinho bruška dostalo von, kde je zima a nepozná to tam, má strach a všetko, čo potrebuje, je mať mamičku nablízku, veď pozná len jej vôňu a jej hlas.
A potom, zdravotné sestričky sú aj laktačné poradkyne, takže v prípade potreby boli ochotné pomôcť. A ak sa ešte mliečko netvorilo a po pár dňoch bábätko nezačalo priberať, prikrmuje sa glukózou alebo mliečkom po prste zo striekačky, nikto tam bábätku nestrčí fľašku a už vôbec nie, keď si to mamička nepraje.
S rovnakým prístupom som sa stretla aj pri druhom pôrode a pre mňa je pôrodnica Břeclav topka.
Júlia 28, Borský Mikuláš, 1 dieťa
Ak by som sa mala rozhodovať na základe pocitov a emócií, tak poviem, že rodiť v Břeclavi bolo moje najlepšie rozhodnutie. A vlastne, to isté by som povedala aj po všetkých mojich rozumných úvahách a hodnoteniach. Bolo to moje prvé tehotenstvo a všetko s ním malo svoje čaro. A keďže všetko išlo bez komplikácií, tak som rozhodnutie, kde budem rodiť, nejako odsúvala na neskôr, aj keď niekde v podvedomí mi rezonovala Bratislava (do Skalice predsa rodiť nepôjdem, aj keď v poslednej dobe som počúvala, ako sa to zlepšilo, a že personál sa správa profesionálne a atď.). Dva trimestre boli za mnou a chtiac- nechtiac som sa musela začať intenzívnejšie zaoberať mojím pôrodom. Kolegyne si pochvaľovali jednu pôrodnicu, kamarátky na tú pôrodnicu zasa nadávali, od rodiny som počúvala zasa úplne niečo iné a sama seba som presviedčala, že je to individuálne a každá mamička má svoju skúsenosť. Prvoradé bolo pre mňa mať veľmi dobrú starostlivosť o bábätko a pre mňa po pôrode. V neposlednom rade som veľmi túžila, aby sme to mohli prežívať ako rodina aj spolu s manželom. Vtedy som zistila, že žiadna štátna pôrodnica v Bratislave také niečo, po čom túžim, neumožňuje. A vtedy som si spomenula na Břeclav a zistila som, že som o nej počula len a len samé dobré veci. Zistila som si podrobnejšie informácie a spolu s manželom sme si dohodli stretnutie s lekárkou. Už keď som vstúpila do nemocnice, som vedela, že nikde inde rodiť nechcem. Od mladej lekárky po sestričky boli všetci veľmi príjemní, absolvovali sme predpôrodný kurz. Posledný mesiac som však chodila každý týždeň na pravidelné prehliadky na Kramáre, lebo v Čechách majú iný systém. Cítila som sa tam ako nejaký kus. Každýkrát ma vyšetroval iný lekár a šlo to tam ako na bežiacom páse. Vždy som sa však utešovala tým, že rodiť tam nebudem, a že je to len povinné vyšetrenie.
Do Břeclavi som mala prísť v deň môjho termínu ráno na vyšetrenie. Už keď ma sestrička s úsmevom prijala a napojila na monitor a sem-tam sme spolu zažartovali, v duchu som si vravela, že predsa len to bola správna voľba. Po vyšetrení ma však poslali domov s tým, že po víkende sa máme ukázať znova. Veľmi som túžila rodiť prirodzene, a keď v pondelok nad- ránom prišli kontrakcie, bola som rada, že to je tu bez nejakých vyvolávačiek. Prišli sme do pôrodnice, kde bola opäť pohodová atmosféra, vyšetrila ma lekárka a spolu s manželom ma poslali na izbu. Vtedy sa to celé začalo. Bola som veľmi rada, že sme to s manželom mohli prežívať spoločne. Manžel mi pomáhal každú kontrakciu predýchavať alebo ma masíroval. Sesterská starostlivosť tiež bola výborná. Miestami som nemala ani pociť, že som sem prišla rodiť, keď ma sestrička zobrala do miestnosti, kde bol vaňa napustená vodou, úplná „Amerika“. Po kúpaní prišli silnejšie kontrakcie, personál bol neustále k dispozícii, manžel mi pomáhal psychicky a aj fyzicky. Posledná pôrodná fáza prebehla veľmi rýchlo, manžel bol šťastný, že mohol prestrihnúť pupočnú šnúru a ja, aj keď vyčerpaná a unavená, som sa hneď zamilovala do nášho synčeka Matea, ktorého mi ihneď dali do náručia. Potom ho spolu s manželom zobrali vyšetriť, ale o chvíľu boli späť pri mne a mohli sme si spolu s manželom vychutnávať ten náš spoločný uzlík lásky. Od úplného začiatku som sa tam cítila ako doma. Veľmi príjemná rodinná atmosféra, starostlivosť výborná. Ak budem ešte niekedy tehotná, tak urobím všetko pre to, aby som mohla rodiť tam.
