V prvom rade treba povedať, že pre hokejistov HK Skalica je už samotná finálová účasť skvelým úspechom, s ktorým sa pred štartom sezóny určite nepočítalo. Mužstvo sa tvorilo v neistých podmienkach, keď sa ešte nevedelo či vôbec bude účastníkom 1. ligy. Napriek tomu hráči, ktorí tvoria gro tímu do toho rizika išli a pripravovali sa na novú sezónu bez istoty. Ako sa ukazuje, vedenie vsadilo na hráčov s vysokou morálkou a naopak, hráči vsadili na dobrý aj keď nevyskúšaný klub.
Prečo by mal fanúšik podporiť hráčov na štadióne?
Tých dôvodov je hneď niekoľko a v nasledujúcich riadkoch vám prezentujeme, prečo by si každý aspoň „rekreačný“ fanúšik Skalice mal nájsť cestu do HANT arény.
Skalica je poskladaná z domácich hráčov
Sú to všetko domáci hokejisti alebo hráči, ktorí už v Skalici v minulom období pôsobili. Pri pohľade na finálovú zostavu, sú len dvaja hráči, ktorí v minulosti nehrali za Skalicu. Ak nerátame brankára Petríka, ktorý prišiel kvôli zraneniu Patrika Romančíka, je to Karel Drahorád. Okrem tejto dvojice už len Valerij Kňazev a Patrick Brodek nehrali v mládežníckych kategóriách v Skalici, všetci ostatní hráči áno.
Skalica ukázala vnútornú silu
Skalica vstupovala do sezóny s tým, že až čas ukáže na čo reálne má. Po polovici súťaže sa v klube vytýčil cieľ 4. miesto po základnej časti. To sa podarilo dosiahnuť a ako sa ukázalo, bolo to mimoriadne dôležité. Vo štvrťfinále dokázalo mužstvo vyhrať tri predĺženia a v rozhodujúcom stretnutí opäť zdvihli hlavu po ťažkých prehrách v Topoľčanoch. Následne v semifinále v 1. zápase v Prešove po premrhanom dvojgólovom vedení hráči zabojovali a strhli duel, ktorý sa ukázal ako kľúčový vo svoj prospech. V štvrtom prišli dvakrát o vedenie, napriek tomu ho opäť naklonili na svoju stranu.
Radosť po postupe do finále (zdroj: Miro Minďaš)Skalica dokáže improvizovať
Tím zo Záhoria vyskladal svoju kostru už pred štartom sezóny, ale niektoré veci sa nedali predvídať. Už v závere základnej časti – práve v zápase s Detvou – sa zranila jednotka a brankárska opora Patrik Romančík. Klub dokázal zareagovať a dotiahol do tímu Romana Petríka. Aj keď mal na Záhorí ťažší štart, v semifinále a aj finále podáva skvelé výkony. Po sérii s Topoľčanmi zasiahla mužstvo tvrdá rana v obranných radoch, keď prišlo naraz o dvojicu stabilných bekov Guľu a Grmana. Aj túto stratu dokázalo mužstvo ustáť a to stálo v semifinále proti víťazovi základnej časti. V štvrtom stretnutí stratili v druhej tretine svojho kapitána Ľuba Vaškoviča, napriek tomu sa zomkli a duel zlomili vo svoj prospech.
Skalica buduje budúcnosť
Netreba zabúdať ani na jeden z málo spomínaných, ale mimoriadne dôležitý fakt. Pri pohľade na finálovú zostavu HK sa ponúka, že sa možno buduje základ nasledujúceho obdobia. Vo finále nastúpilo do každého zápasu v drese Záhorákov až šesť juniorov (Hílek, Vanek, Petráš, Janáč, Halabrín, A. Kotzman a Krýdl – posledne dvaja menovaní na jeden duel) a na lavičke bol pripravený ďalší – brankár Košút. Ani jeden z hráčov na finálovej súpiske neprekročil tridsiatku, najstarší bol Ľubo Škápik s 29 rokmi, druhý najstarší Tomáš Hluch má 25, všetci ostatní sú mladší. V zostave počas 2. finále boli traja tínedžeri – Hílek, Vanek a Krýdl. Na druhej strane barikády stoja 35-roční veteráni Říha a Škvaridlo a v zostave jediný junior. Vekový priemer Skalice bol v 2. finále 22,14 rokov, súpera presne o tri viac.
Práve takéto okamihy dávajú deťom ten najlepší impulz, prečo sa rozhodnúť pre hokej. (zdroj: Miro Minďaš)Skalica má najlepšieho trénera
V podobe Petra Oremusa stojí na lavičke Záhorákov bezpochyby najskúsenejší tréner v tejto súťaži. Navyše aj keď nie je rodený Skaličan, je to lokálpatriot, ktorý kráľovské mesto považuje za svoje. Už pred sezónou zvolil s realizačným tímom cestu stabilného kádra a nezmenil to ani s blížiacim sa play-off. Ukázalo sa to ako správna cesta. Nepanikáril ani v nepriaznivo sa vyvíjajúcich stretnutiach, dokázal mužstvo postaviť na nohy po štvrtom zápase v Topoľčanoch. Treba veriť, že opäť niečo vymyslí aj po dvoch dueloch v Detve.
Peter Oremus (zdroj: Miro Minďaš)Skalická sila je v domácom prostredí
Stav je síce pred tretím domácim stretnutím nepriaznivý, ale stále nie je rozhodnuté. Hráči svoju silu v domácom prostredí v tomto play-off už ukázali, keď všetkých päť duelov na vlastnom ľade vyhrali.
Skalica je hokejové mesto
V neposlednom rade platí veta z podnadpisu „Skalica je hokejové mesto“. Fanúšikovia síce dostali v minulej sezóne od bývalého vedenia poriadnu ranu a počas základnej časti tejto sezóny ich chodilo na štadión menej ako tisícka. Ale akonáhle vycítili v play-off, že hráči do toho dávajú maximum, nenechali ich v tom samých a v hojnom počte sa vrátili na štadión a vytvorili im skvelú kulisu.
Plné skalické hľadisko (zdroj: Miro Minďaš)A ešte jeden extra dôvod
Ak vás nepresvedčil ani jeden z dôvodov vyššie, prečo by ste mali prísť na štadión, prikladáme jeden navyše. A tým je široko-ďaleko najlepšia cigánska pečienka, ktorú dostanete iba počas zápasu pred zimným štadiónom a ktorá by mohla byť jazýčkom na váhach pri otázke či prísť alebo nie na tretí duel finále.
Ak vás nepresvedčí ani toto, ste stratený prípad a doporučujeme si na youtube vyhľadať siedmy zápas semifinále Extraligy zo sezóny 2008/09 proti Slovanu Bratislava, počkať si na poslednú minútu predĺženia s akciou Žiga Pálffyho a veriť, že sa v Skalici dočkáte takýchto okamihov.
