BRATISLAVA. Saleziáni po 26 rokoch opúšťajú Šaštín. Rehoľa saleziánov sa v roku 2016 rozhodla nepokračovať v pastoračnej činnosti v Šaštíne.
Saleziánov v Šaštíne vystriedajú pavlíni. Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka (pavlíni) sú rehoľa, ktorá bola založená v 13. storočí v Uhorsku.
Provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku Jozef Ižold a bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský začali rokovania o zmene spravovania farnosti a Národnej svätyne v Šaštíne minulý rok. Stretnutie k tejto problematike sa uskutočnilo na požiadanie Saleziánov dona Bosca.
Rozhodnutie saleziánov nepokračovať v pastoračnej činnosti v Šaštíne bolo výsledkom niekoľkomesačného zvažovania priorít a možností rozvoja saleziánskeho diela na Slovensku.
Provinciál Jozef Ižold v tejto veci rokoval s hlavným predstaveným v Ríme a s provinciálnou kapitulou.
Následne provinciálna rada saleziánov ako najvyšší orgán rehole na Slovensku zaujala záverečné stanovisko, s ktorým provinciál oboznámil arcibiskupa
Kto sú saleziáni dona Bosca
- Saleziáni dona Bosca prišli do Šaštína v roku 1924, a tým začali svoju činnosť na Slovensku. Do roku 1950 spravovali v Šaštíne farnosť, riadili chlapčenskú internátnu školu a starali sa o pútnikov v Národnej svätyni Sedembolestnej Panny Márie.
- Ich činnosť násilne prerušil komunistický režim. Svoje pôsobenie obnovili v roku 1991, keď znova zriadili chlapčenské internátne gymnázium, stredisko pre mladých a tiež prevzali starosť o farnosť a pútnikov.
- Pod ich vedením sa uskutočnila vnútorná i vonkajšia rekonštrukcia baziliky Sedembolestnej Panny Márie a bohato sa rozvinuli púte veriacich. V rámci Bratislavskej arcidiecézy saleziáni pôsobia v Bratislave na troch miestach, z čoho dve sú farnosťami.
- Na Slovensku majú Saleziáni dona Bosca 22 stredísk a tri misijné komunity v zahraničí.
Šaštín je starobylým pútnickým miestom. V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za vypočutie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí dodnes.
Počas tureckých vojen sochu preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha. V roku 1732 preniesli sochu do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá preskúmala 726 zázračných prípadov.
Následne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. V roku 1733 vyšli s iniciatívou postaviť pútnický chrám a kláštor paulíni. Chrám slávnostne posvätili v roku 1764. Pápež Pavol VI. svätyňu v roku 1964 povýšil na baziliku.
