V silnom západnom až severozápadnom prúdení postupovali cez naše územie jednotlivé frontálne systémy, ktoré postupne priniesli čistejší a hlavne teplejší oceánsky vzduch.
V priebehu stredy a štvrtka sme sa na Záhorí od juhozápadu dostali do veľmi teplého vzduchu. Napríklad, noc zo stredy na štvrtok bola na mnohých miestach rekordne teplá. V Malackách do rána teplota poklesla na + 9,3 °C a v Stupave sa „ochladilo“ len na + 10,5 °C. Veľmi teplé počasie následne pokračovalo aj vo štvrtok, keď sa v Stupave oteplilo až na + 17,3 °C, čo je najvyššia teplota pre 23. február od roku 1987. V Malackách teplota vystúpila na + 16,4 °C. Išlo tak o najvyššie namerané teploty počas celej zimy 2016/17.
V tomto týždni sa musíme pripraviť na pokračovanie premenlivého rázu počasia s vyššími teplotami. Nočné mrazy, ktoré sa počas víkendu vrátili, sú opäť už minulosťou. Denné teploty by sa mali dostávať nad + 10 °C, ku koncu týždňa to predbežne vyzerá, že dokonca až nad + 15 °C. Zrážky sa očakávajú hlavne v stredu a vo štvrtok a počas celého týždňa sa opäť musíme pripraviť na silnejší vietor.
Práve vďaka vetru sa nemusíme obávať znečisteného ovzdušia, ako to bolo napríklad počas januára. Počas januára sa v médiách veľmi často objavovalo slovo smogová situácia, ktorú zapríčiňoval najmä polietavý prach.
Viete, čo táto látka spôsobuje a aký má vplyv na ľudský organizmus? Kvalita ovzdušia a jeho znečistenie, to je téma, ktorá bolo v tohtoročnej zime (2016/2017) na Slovensku a v okolitých krajinách veľmi aktuálna. Často bola vyhlasovaná smogová situácia, občas bolo nutné prikročiť dokonca k reguláciám. S vyhlasovaním rôznych signálov smogových situácií pre polietavý prach sme sa na Slovensku stretli vo väčšej miere po prvýkrát v histórii!
Polietavý prach, teda prachové častice (označenie PM), sú pevné častice rozptýlené vo vzduchu, ktoré sú také ľahké, že môžu byť unášané vzduchom. Číselný index pri písmenách PM sa určí frakciou prachových častíc v závislosti od ich maximálnej veľkosti udávané v mikrometroch. Teda PM2,5 znamená častice menšie ako 2,5 mikrometrov, PM10 potom častice s veľkosťou do 10 mikrometrov. Čím menšie častice sú, tým hlbšie do dýchacieho ústrojenstva človeka prenikajú. Väčšie častice sa zachytia už na chĺpkoch v nose, malé čiastočky ale môžu prenikať do priedušiek alebo i pľúcnych mechúrikov, čo potom môže viesť k zdravotným problémom v oblasti horných i dolných dýchacích ciest vrátane zníženia pľúcnych funkcií. Zdrojmi prachových častíc sú spaľovanie uhlia, ropy (doprava – dieselové motory), dreva, ďalej ťažba surovín, ich spracovanie a významná je tiež stavebná činnosť.
A ako môžeme pomôcť k čistejšiemu vzduchu? Sú to síce finančne náročnejšie opatrenia, ako je výmena starých kotlov za moderné, efektívnejšie kotly s nízkymi emisiami alebo zateplenie domov a výmena okien, ktoré v konečnom dôsledku prinesú aj úsporu paliva. Rozhodne je potrebné sa vyvarovať spaľovaniu odpadového dreva a drevných výrobkov, obzvlášť povrchovo upravených (napr. starý nábytok, drevotrieska), akéhokoľvek horľavého odpadu (plastové a papierové obaly, PET fľaše, textil, staré pneumatiky a podobne).
Autor: Peter Štefančin