Bezoblačné a suché počasie zabezpečovala mohutná tlaková výš, ktorá bola už prakticky od začiatku februára hlavným riadiacim tlakovým útvarom nad veľkou časťou Európy.
Spomínaná tlaková výš sa počas víkendu presunula ďalej na juhovýchod a stratila tak vplyv na počasie v Európe. A ako to už býva, po tlakovej výši príde tlaková níž, ktorá nám do strednej Európy prinesie viac oblačnosti.
Bude ju sprevádzať silnejší západný vietor, častejšie zrážky, ale – ako sa to pri západnom až severozápadnom prúdení stáva – aj teplejší vzduch.
Denné teploty by sa mali dostávať nad + 10 °C (ojedinele sa môžu priblížiť až k + 15 °C), ale hlavne po dlhšom období by sme si mali oddýchnuť od nočných mrazov.
Podrobnejšiu predpoveď počasia pre jednotlivé dni ako aj pre okresy, nájdete na obrázku.
Predpoveď na víkend treba brať skôr ako výhľad, nie ako presnú predpoveď počasia.
Tisíce husí sa pasú nad Záhorím
V posledných týždňoch sme mohli, hlavne nad južným Záhorím, vidieť letieť nespočetne veľa husí, ktoré vždy v ranných hodinách prilietavali od Bratislavy a krátko pred zotmením zase smerovali späť na Bratislavu. Ako informuje organizácia SOS/BirdLife Slovensko, také množstvo husí počas takejto silnej zimy je úplne normálny úkaz. Husi podľa nej nocujú pri Dunaji pod Rusovcami a pri Čunove a ráno letia ponad Petržalku, Staré Mesto, Karlovu Ves a Dúbravku na Záhorie, kde nachádzajú pastviny (zvyšky kukurice a podobne). Zdržiavajú sa v blízkosti rieky Morava a hlavne na poliach v okolí Zohora. Vzlietnutie toľkých husí môže pôsobiť aj ako hororová scéna z filmu Alfreda Hitchcocka – Vtáci.
Na záver ešte spomeniem, že podľa vyššie uvedenej organizácie v okolí Bratislavy v súčasnosti zimuje viac ako 20-tisíc severských husí.
Tajomná krása oblohy – polárna žiara
Na Záhorí takéto krásne divadlo pravdepodobne tak skoro neuvidíme, ale v minulosti sa občas polárna žiara nad Slovenskom predsa len objavila. Napríklad v roku 2003 mohli polárnu žiaru zazrieť aj obyvatelia Banskej Bystrice či Rimavskej Soboty a len nedávno v roku 2015 sa objavila aj v Malej Fatre.
V Európe sa totiž polárna žiara väčšinou zjavuje až za 60. rovnobežkou. Veľmi výnimočne by sme ju mohli zazrieť dokonca v blízkosti rovníka.
Aj keď v mnohých krajinách existujú pranostiky a predpovede o polárnej žiare, polárna žiara nemá s atmosférickým počasím nič spoločné.
Ide o atmosférický úkaz, ktorý vzniká vo výškach od 60 km, ďaleko nad troposférou. Vrstva, v ktorej sa odohrávajú všetky zmeny počasia, siaha len do výšky približne 15 km.
A ako vlastne vzniká polárna žiara? Zo Slnka prichádzajú k Zemi spolu s ostatnými časticami i voľné elektróny, tzv. slnečný vietor. Slnečný vietor je priťahovaný magnetizmom Zeme. Keďže je magnetizmus najsilnejší v blízkosti severného a južného pólu, práve v týchto oblastiach možno najčastejšie vídať polárnu žiaru.
Vedci vypočítali, že polárna žiara v trvaní 15 až 30 minút uvoľní energiu okolo 1 000 000 megawattov, čo je množstvo, ktoré by jadrová elektráreň vyprodukovala za viac ako 2000 rokov.
