Článok pokračuje pod video reklamou
Naposledy z Indie priviezli 1 zlato (Jozef Lipták zo Zvolena) a dva bronzy – Martin Okánik z Banskej Bystrice a Janka Švrčková zo Sobotišťa, študentka III. B Gymnázia Ladislava Novomeského v Senici. Blahoželáme.
SOBOTIŠTE. Vo finále v Bhubanesware súťažilo 234 najlepších spomedzi 822-tisíc tých, ktorí zápolili v národných kolách astronomických olympiád.
Janka Švrčková začala s astronómiou na Základnej škole v Sobotišti s učiteľkou Petrou Štefečkovou. Vzťah k astronómii potom rozvíjala s pedagógom z Gymnázia L. Novomeského Svetozárom Štefečkom, predsedom Miestnej organizácie Slovenského zväzu astronómov v Sobotišti a členom Rady SZA.
„Má veľkú zásluhu na mojom úspechu, pomáha mi hlavne s prípravou na súťaže, keď potrebujem nejaké materiály, niečo vysvetliť. Vždy je ochotný pomôcť.“ Hodnotí Janka spoluprácu s pedagógom.
Ako S. Stefeček vníma jej bronz? „Bronzová medaila je mimoriadne potešujúci úspech. Pred Indiou sme cvičili ešte s paralaktickou montážou nastavenia, verím, že aj to tam zúročila. Janka je veľmi húževnatá, venuje sa astronómii už 10 rokov, pracuje na sebe, je samostatná, nuž sa to muselo prejaviť.“
Indické zážitky
Po 8-hodinovom lete prišli do zimného Bhubaneswaru s 30 stupňami Celzia. V lete tam býva 50. Ako na Janku pôsobilo dejisko svetového finále?
„Bol tam veľký hluk. Dlho trvalo, kým sme si na to zvykli. India je celkovo veľký chaos. Bolo tam dosť špiny, hoci sme boli v jednom z krajších miest krajiny. I v Díllí, keď sme boli na chvíľu vonku z letiska, bol obrovský smog. Na pol kilometra bolo vidieť a ďalej nie. Popri súťaži sme boli na výletoch, pri Bengálskom zálive, v meste Puri, videli sme indické trhy, pamiatky...
Zážitkov bolo veľa. Jeden dramatický sme zažili v reštaurácii obchodného centra. Ľudia zrazu začali behať hore schodmi, potom obrovská masa dolu. Zľakli sme sa, či nehorí, či tam nie je terorista. Nejaký človek napadol SBS-kára a všetci sa po ňom vrhli, aby ho spacifikovali, kým príde polícia. U nás by si to ani nikto nevšimol a všetci by sa radšej pratali preč. Takto tam ľudia normálne zasiahli.“
Čo bolo pre Janku v súťaži najťažšie a naopak?
„Asi teoretické príklady. Zaskočil ma jeden o gravitačných vlnách, lebo je to vo vede dosť čerstvé. Ale bolo to robené takou formou, že sa to dalo vypočítať. Najviac sa mi darilo v praktickom kole s úspešnosťou takmer 90 %. Na 100 percent som mala slepú mapu. Na nej sú len bodky, vyznačujúce hviezdy, my sme museli nájsť na mape významné astronomické objekty, zakresliť nejaké krivky a podobne. Slepá mapa na celosvetových súťažiach nebýva, no my sme na ňu vytrénovaní zo súťaže Čo vieš o hviezdach.“
Slovenskému tímu pred Indiou isto pomohlo sústredenie v Žiari nad Hronom...
„Pre mňa bolo cenné, že sme tam boli v planetáriu. Aj vďaka tomu som zvládla Bhubaneswar medailovo. Odovzdali tam 14 zlatých medailí a Slovensko bolo v desiatke najlepších. Náš zlatý medailista Jozef Lipták bol tretí najlepší na svete.“
Čím je pre J. Švrčkovú astronómia zaujímavá?
„Bavia ma príklady, relativita a kvantová fyzika. Je úžasné, vytiahnuť doma ďalekohľad a objavovať aj svojím voľným okom krásy vesmíru.“
V roku 2017 bude finále svetovej olympiády v Thajsku, preto sme sa Janky spýtali, či sa tam túži prebojovať...
„Jednoznačne.“
A o čo všetko bude pre to robiť?
„Učiť sa... Znalosti mám pomerne dobré, no stále treba dopĺňať nové. Hlavne si zlepším rýchlosť počítania príkladov.“
Na jeseň bude J. Švrčková v maturitnom ročníku. Zaujímalo nás, či svoju budúcnosť chce spojiť s astronómiou.
„Chcem ísť študovať fyziku na Karlovu univerzitu do Prahy,“ prezradila nádejná astronomička.
Namiesto prológu – India versus Slovensko
Slováci na svetovej olympiáde obstáli výborne, hoci si ich často plietli so Slovincami. O čom úspech zo svetového finále v Bhubanesware presvedčil bronzovú medailistku zo Slovenska – Janku Švrčkovú, ktorej cestu do Indie podporili obec Sobotište, rodičovské združenie školy a Jednota COOP Senica?
„Ľudia u nás ani nevedia, aká je Slovensko úžasná krajina v porovnaní s Indiou. Páčilo sa mi tam veľmi, ale neskutočne úžasný pocit som mala, keď som prilietala naspäť domov. To ticho, pokoj. Človek sa tu cíti omnoho bezpečnejšie. Lepšia životná úroveň. Človek môže byť rád. Nie je to tu dokonalé, ale omnoho lepšie ako tam.“
