Výletná lokalita za Modrou, necelých štyridsať kilometrov od hlavného mesta Slovenska, je dlhé desaťročia cieľom všetkých, ktorí sa sem prichádzajú „vyluftovať”.
Názov po evanjelickom kňazovi
Chata dostala meno po evanjelickom kňazovi Samuelovi Zochovi (1882 – 1928), ktorý inicioval jej výstavbu. Okrem iného pôsobil ako verejný činiteľ, pomohol založiť modranský sirotinec, zorganizoval modranský turistický krúžok a stal sa predsedom československého zväzu turistov. V duchu zveľaďovania okolia, pre ktoré bol taký zapálený, zozbieral horko-ťažko finančné prostriedky čiastočne poskytnuté práve československým spolkom turistov a čiastočné financované úverom z banky, a výstavba sa mohla začať. Tak sa brány Zochovej chaty dňa 30. apríla 1933 prvýkrát otvorili a začali poskytovať svoje služby slovenským turistom a návštevníkom.
Prestavba chaty
Pôvodná časť hotela Zochova chata bola mnoho ráz dostavaná a prestavaná, naposledy v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po zmene majiteľa pred piatimi rokmi došlo k podstatnému obratu pri pohľade na budúcnosť Zochovej chaty. Nový vlastník premenil starý, takmer zhnitý objekt na prekrásny hotel poskytujúci prvotriedne služby, ktoré uspokoja aj najnáročnejšieho zákazníka. Prístavba hotela Zochova chata v sebe skĺbila architektonický štýl pôvodného objektu a prostredia, v ktorom sa nachádza. Zrubová časť chaty sa zrekonštruovala podľa pôvodných plánov. Drevo sa doviezlo až z ďalekého Fínska. V hoteli dominujú prírodné materiály, ako drevo, meď a sklo a zároveň celý hotel je postavený na základe princípov feng šuej, tak aby potešil všetky zmysly.
Hotel Zochova chata je pre dynamických klientov, ktorí chcú predovšetkým kvalitné služby. Spája príjemné intímne prostredie lesa s najnovšími trendmi a inováciami v hotelových službách vysokého štandardu. Tomu zodpovedajú nielen priestranné svetlé izby s nadštandardným vybavením, ale aj príjemné prostredie citlivo architektonicky skĺbeného vnútorného priestoru s vonkajšou prírodou. Hotel je vychýrený svojím Wellness & Spa centrom. V interiéri nájdete napríklad stromy zbavené kôry zatreté včelím voskom, okolo ktorých vedie tzv. prechádzka lesom spojená s masážou chodidiel. Vďaka štyrom druhom sáun, vírivke, bazénu, ochladzovaciemu bazénu a zážitkovým sprchám načerpáte znovu vašu životnú energiu. Za návštevu stojí aj reštaurácia hotela Zochova chata s menu inšpirovaným malokarpatskou kuchyňou. Milovníci tradičnej slovenskej veselice a pečených kačíc ocenia Furmanskú krčmu, ktorá je situovaná v blízkosti hotela.
Obyvatelia Zochovej chaty
V minulosti na mieste Zochovej chaty bývali tajomní waldleute – lesní ľudia – tak sa volali bavorskí a tirolskí drevorubači. Obyvatelia im dali posmešné meno huncokári. Vzniklo skomolením nemeckého slova der Holzhacker (drevorubač). Pomenovanie huncokár vnímali lesní ľudia ako posmešné. Do Malých Karpát prišli v polovici 18. stor. a až do polovice 20. storočia bývali na horských samotách v izolovanom prostredí. Ich kultúra, reč a zvyky sa zakonzervovali v lesoch. Lesní ľudia mali najväčšiu osadu práve v Modre-Piesku, kde postavili o niekoľko desaťročí Zochovu chatu.
Neskôr tam chodili „lepší“ ľudia z Modry, z kasína v Pánskom dome. Koncom 19. storočia do okolia budúcej Zochovej chaty (lokalita je dnes známa ako Modra-Piesok a Harmónia) smerovali predovšetkým ľudia z malokarpatského mestečka Modra. Už v roku 1881 založili Slováci Modranské meštianske kasíno v Pánskom dome na Piesku. Vôbec tam nešlo o hazard, ale takto sa vtedy bežne nazývali vzdelávacie spolky, ktoré sa prezentovali rôznymi kultúrno-spoločenskými aktivitami. O jedenásť rokov nastala v kasíne maličká revolúcia. V máji 1892 sa odtrhlo niekoľko členov a vznikla pravdepodobne prvá turistická slovenská organizácia v Uhorsku Modranský turistický spolok.
Počas druhej svetovej vojny chatu poškodili. V roku 1946 ju opravil a znovu zariadil Klub slovenských turistov a lyžiarov v Bratislave.
Opekanie vola
Majiteľ chaty nezabúda na tradície, ktoré sú spojené s fungovaním Zochovej chaty v čase jej slávy v minulosti. V Karpatoch síce dávno po vlkoch nie je ani chýru, ani slychu, ale spomienka na jedného stále zostáva. Karpatský vlk bola totiž svojho času prezývka riaditeľa chaty, ktorá počas jeho šéfovania za čias socializmu lákala a udržala si atraktívnu a zahraničnú klientelu. Kolujú o nej mýty, že vraj sa na nej stretávali potajme politickí činitelia vtedajšieho socialistického Československa s politikmi z Rakúska či dokonca USA. Počas pôsobenia Karpatského vlka na Zochovej chate sa začala aj tradícia opekania vola. Vznikla počas dní slovenskej kuchyne v Slovinsku a na Slovensku. Kuchári zo Slovinska vtedy naučili kolegov na Zochovej chate opekať vola. Pečenie vola alebo býka v minulosti vždy rámcovalo veľké udalosti a slávu, hlavne korunovácie panovníkov. Prvý kúsok z upečeného vola odkrojili vždy novému panovníkovi a zvyšok rozdali oslavujúcim mešťanom.
Aj turistika, aj autom
K Zochovej chate sa dá pohodlne vyviezť autom alebo motocyklom. Pri Zochovej chate je na lúke krásne drevené ihrisko (hojdačky, šmykľavky, preliezačka ...), takže výlet sa môže začať hraním v prírode.
