Má len 17 rokov a obrovský potenciál do budúcna. Môžeme pozorovať zrodenie novej slovenskej hviezdy?
Ondrej, si dravý útočník, ale každý začínal od nuly. Môžeš si spomenúť na svoje prvé kroky na ľade? Kedy si vykročil prvý raz na ľadovú plochu a kto ťa k tomu priviedol?
Medzi moje spomienky na začiatky patrí aj to, ako som sa odrážal len jednou nohou. Otec ma vždy motivoval, ak sa naučím odrážať aj druhou nohou, tak dostanem novú hokejku, čo bola veľká motivácia v 3 rokoch, keď som začínal. Otec bol vždy mojou oporou a som mu za to veľmi vďačný!
Pôsobil si v senickom mládežníckom klube do svojich 15 rokov, ako sa ti páčilo v materskom prostredí? Čo prístup trénerov a ich záujem o budúcnosť hráčov?
Mal som v Senici vždy pevné zázemie, všetkým trénerom vďačím za rozvoj, každý tréner mi dal niečo, čo ma posúvalo ďalej. Mal som dobrú partiu spoluhráčov a nikdy sme nemali núdzu o zábavu. Niekedy sme trénerom pekne podkúrili, keď sme vyvádzali hocijaké šibalstvá. Rád spomínam na Senicu. Určite každého trénera poteší, ak jeho zverenec hokejovo rastie a darí sa mu.

Prejdime k tvojmu aktuálnemu tímu. Bývaš v Prahe na internáte, blízko štadióna. Aké sú tam podmienky pre teba, si s nimi spokojný?
Bývam na ubytovni, priamo na štadióne s viacerými hráčmi, takže na tréning to mám len zopár krokov do kabíny. Máme zabezpečenú stravu, s podmienkami som spokojný, mám všetko, čo potrebujem.
Si odlúčený od rodiny, odkázaný sám na seba, začiatky museli byť pre teba ťažké. Ako to zvládaš teraz, si tam už ako doma? Čo všetko musíš robiť? Myslím práce ako pranie, žehlenie...
Začiatky nikdy nie sú ľahké, časom sa človek udomácni a zvykne si a nebolo tomu inak ani v mojom prípade. V klube mám zabezpečené pranie osobných vecí, preto som oslobodený od tejto povinnosti.
Chodievajú ťa tvoji rodičia podporovať na tribúnu spolu s tvojou staršou sestrou?
Sme športová rodina, tak ako sme chodili podporovať sestru na je hádzanárske zápasy, tak teraz oni chodia podporovať mňa či už doma, na klziská súperov, alebo na turnaje. Lepšie sa mi hrá, keď vidím najbližších, ako ma povzbudzujú.
Ako si strávil vianočné sviatky? Bol si s najbližšími alebo v Prahe?
Som rád, že som mohol prežiť vianočné sviatky doma v Senici s rodinou a priateľmi. Tešil som sa, keď som zistil, že prežijem Vianoce v teplúčku domova.
Teraz si mal zápasovú pauzu, stihol si sa zregenerovať? Kedy začínate so zápasmi?
V každom voľnom čase sa snažím venovať regenerácii, ktorú predstavuje plaváreň, masáže... So zápasmi začíname už 6. januára 2017.
Čo hovoríš na tréningy Sparty? Prístup trénerov a spoluhráčov. Aké sú vzťahy v kabíne?
Tréningy sú na vysokej úrovni, dôraz sa kladie na korčuľovanie. V tíme je veľká konkurencia, tak musím odvádzať na tréningu maximum. Okrem tréningov máme možnosť chodiť na strelecké tréningy, individuálne tréningy na ľade a, samozrejme, tréningy na suchu. Sme výborná partia či už na ľade, alebo mimo ľadu. Myslím si, že som zapadol do kolektívu.
Na konci ste začali vyhrávať, zvíťazili ste päťkrát zo siedmich zápasov. Ako to ovplyvnilo tímovú psychiku?
Výhra vždy pomôže a keď ich je päť za sebou, tak to tímovú psychiku veľmi pozdvihlo a verím, že budeme pokračovať na víťaznej vlne naďalej.
V 26 zápasoch si zaznamenal 17 gólov a 13 asistencií. Čo by si povedal o sebe, keby si sa mal opísať, prihrávaš radšej alebo si chladnokrvný zakončovateľ?
Rád tvorím hru, pripravujem spoluhráčom šance na gól, hokej je tímová hra, a preto by sa malo spolupracovať. Taktiež ma teší, keď svojimi gólmi pomáham tímu k víťazstvám.
Hral si už aj za mužstvo juniorov, ako vidíš ty túto skutočnosť. Myslíš si, že ti to pomohlo?
Bola to pre mňa výborná skúsenosť, spoluhráči a tréneri ma povzbudzovali celý zápas, čo mi veľmi pomohlo a za čo by som sa im chcel poďakovať. Samozrejme, mi to dalo veľa, pretože sa hral veľmi rýchly a fyzicky náročnejší hokej ako v doraste.
Si mladý talentovaný hokejista a určite máš vysnené hokejové ciele. Čo by si chcel dosiahnuť v svojej kariére?
Určite, ako každý hokejista, tak aj ja snívam o NHL, ale veľmi rád by som si zahral v rôznych európskych súťažiach, ako sú napr. vo Švedsku a Fínsku. Samozrejme, by som si rád zahral za „A“ tím Sparty Prahy.
Autor: DAMIÁN SOVA