Kňaz, ktorý zasvätil život pomoci najchudobnejším, zomrel po ťažkej chorobe, 13. januára 2016 ho pochovali v rodnej Skalici. Týždenník MY si zaspomínal na katolíckeho kňaza a bývalého politického väzňa.
Kto bol Anton Srholec?
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže.
Keďže v roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, mohol maturovať v roku 1951 v Bratislave už ako civilná osoba. Pretože mu nebolo v tom čase umožnené študovať teológiu, pre ktorú bol rozhodnutý, v roku 1951 sa pokúsil (ako mnoho iných mladých ľudí) ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ. Útek sa z dôvodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov a kňazov odsúdený za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc.
Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave a skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. Pobyt v tomto pracovnom tábore opísal vo svojej knihe Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov. Z väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.“
Vo väzení aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.
Od roku 1992 sa venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, za ktorý vzal na seba zodpovednosť. V domove zvanom RESOTY je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. K Srholcovi sa stále hlásili i tí, ktorí žijú na okraji v spoločnosti, v cirkvi, alebo inakšie postihnutí občania.
Zo spomienkového stretnutia pri pamätníku zavraždeného Roberta Remiáša 28. apríla 2011 v Bratislave. Na snímke v popredí predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Anton Srholec počas príhovoru. (zdroj: TASR)Ocenenia
– V júni 1999 mu Trnavská univerzita v Trnave udelila titul Dr.h.c. za prácu v sociálnej sfére.
– V septembri 1999 mu mesto Skalica udelilo čestné občianstvo mesta.
– V októbri 1999 dostal Cenu kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu.
– V rokoch 1995, 1999, 2002 a 2003 bol laureátom, v roku 2001 hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady.
– V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
– V roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo cyrilometodskú medailu.
– V roku 2015 mu bola udelená v Rakúsku cena Leopolda Kunschaka za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu.
– V roku 2015 mu bolo udelené ocenenie Biela vrana.
Srholcovi, ktorý sa dlhé roky venoval sociálnej práci, udelil 10. júna 2014 rektor VŠZaSP sv. Alžbety Marián Karvaj čestný akademický titul Doctor honoris causa za jeho celoživotný prínos v tejto oblasti. Udelenie titulu sa uskutočnilo počas slávnostnej promócie.
Srholec získal 1. februára 2015 prestížne ocenenie počas galavečera Krištáľové krídlo v Slovenskom národnom divadle. Išlo o celoživotné dielo za rok 2014, o ktorom rozhodovala Veľká porota Krištáľového krídla.
Napísali o Srholcovi
O tom, aký naozaj je, čím všetkým si v živote prešiel a či niektorý zo svojich krokov ľutuje, sa diváci môžu dozvedieť v dlho očakávanom dokumente Anton Srholec uvedenom v slovenských kinách od októbra 2015. Režisérka snímky Alena Čermáková sledovala život tejto výnimočnej osobnosti slovenského kultúrneho života osem rokov. Navštívila s ním väznicu v Leopoldove, strávila čas s bezdomovcami a skúmala archívy s cieľom rozpovedať príbeh o tomto vzácnom človeku.
O láske, odpúšťaní, viere, slobode, nezlomnosti, radosti a rôznych životných peripetiách je nová kniha rozhovorov s názvom Anton Srholec – Bezdomovec z povolania.
„Obľúbený charizmatický kňaz, ktorý si veľa vytrpel, ale nezatrpkol,“ tak predstavil dona Antonia autor knihy Pišta Vandal Chrappa na jej uvedení 22. októbra 2015 v Berlinke Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Je autorom kníh
1. Oceľové srdcia, vydaná v samizdate, súboru úvah Experiment lásky (1989)
2. Nová rodina v novom svete (1989)
3. Každodenné zamyslenie (1995)
4. Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov (1996)
5. Ako čerstvý chlieb (2008)
6. Sviatočné pozdravy z pera kňaza Antona Srholca (2014)
Zástup ľudí, ktorí sa prišli rozlúčiť s Antonom Srholcom v jeho rodnej Skalici 12. januára 2016. (zdroj: TASR)Anton Srholec a choroba
Kňazovi Antonovi Srholcovi diagnostikovali nádor na pľúcach. V nemocnici podstupoval chemoterapiu a jeho stav sa zo začiatku zlepšoval. Situácia sa však po čase zmenila. Rakovina sa mu rozšírila aj do kostí. V lete 2015 sa Srholec rozhodol, že prestane bojovať. Odišiel z nemocnice a na druhý svet sa pripravoval u reholnej sestry Rity. Na zdraví sa mu podpísala minulosť politického väzňa. Pred rokom 7. januára 2016 okolo ôsmej hodiny rannej podľahol v jednej z bratislavských nemocníc. Posledná rozlúčka sa konala 12. januára 2016 v Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) v Bratislave a Kostole sv. Michala v Skalici, kde je aj pochovaný.
