xistuje ani jeden relatívny dôkaz, čím by sa toto tvrdenie dalo podporiť. Žiaden renomovaný odborník túto stavbu doteraz jednoznačne nedatoval. Ja si osobne myslím, podľa obdobných stavieb a archeologického výskumu priľahlého pohrebiska, že by to mohol byť koniec 11-eho storočia. Avšak dôkazov niet a je to len moja domnienka a zároveň aj asi sen uvedenej pani autorky. Osobne by som prial Skalici i národnej kultúrnej pamiatke – rotunde, aby sa našiel dôkaz o jej pravom veku. Napísané však je, že to bolo pusté a neobývané miesto, čo sa poprieť nedá.
Naproti tomu viem, že Vladimír Petrovič osobne skúmal originály donačných listín na Holíč-Wywar z 13-eho storočia v národnom archíve. Preto asi vie, čo píše. Výsledky tohto výskumu publikoval na stránkach časopisu Záhorie.
Zaujala ma aj tá časť článku, kde autorka píše, citujem: „...že hlavné mesto Veľkej Moravy bolo postavené výlučne z holíčskeho kameňa.“ Nech pôvodný článok čítam akokoľvek, nikde nie je uvedené slovíčko výlučne, len že z neho boli všetky stavby. Prečo V. Petrovič nepíše i o skalickom kameni? To je jednoduché, článok je o Holíči a nie o Skalici. Preto neviem, kto si čo prispôsobil a kto o čom sníva.
Vladimíra Petroviča poznám nielen ako dnes už renomovaného ale seriózneho historika. Súhlasím však s autorkinou, pri všetkej úcte k nej, smiešnou zmienkou na odvekú rivalitu týchto miest, v ktorej duchu bola i celá jej, až invektívna, reakcia.
Marián Náhlik, Koválovec