Senica zažila turbulentný úvod sezóny. Po úvodnom kole skončil Aleš Čvančara a dočasnou voľbou, ktorá nakoniec trvala až do konca jesene, ste sa stal vy. Čo sa tým pre vás zmenilo?
- Turbulentné obdobie netrvá len počas jesene, ale celý rok. Prvých šesť rokov bolo skvelých, až by som povedal nad-štandardných. V klube ostalo ale málo osobností, vsadilo sa na mladých, ale tí potrebujú všeobecne od niekoho čerpať skúsenosť a to nám dosť chýba a aj celý uplynulý rok chýbalo. Prakticky sa pre mňa po vymenovaní za hlavného trénera zmenilo len to, že som chodil na tlačové konferencie a z môjho pohľadu to bolo núdzové riešenie.
Čo sa stalo po nádejnom úvode, keď prvých päť kôl vyzeralo mimoriadne nádejne. Postupne odchádzal nielen herný prejav, ale aj výsledky.
- Prišlo hlavne k zraneniu množstva kľúčových hráčov, a tak ako som spomínal, mužstvo je veľmi mladé, nevedeli sme sa s tým veľmi vysporiadať, čo smerovalo k poklesu športovej výkonnosti, čo je ale pri 18 – 19 ročných chlapcoch normálne.
V závere sezóny už prepukli aj na verejnosť problémy s financiami, ale tie trvali už dlhšie. Bolo ťažké motivovať hráčov na zápasy aj z tohto dôvodu?
Sú to veci, ktoré sa v slovenskom futbale bežne stávajú, ale myslím si, že sa to vždy vyrieši priaznivo v prospech hráčov.
Po zlej jeseni sa asi ťažko hodnotia jednotlivci. Ale predsa nám nedá sa nespýtať, kto bol počas sezóny oporou a, naopak, kto vás sklamal.
Nerád by som tvrdil, že niekto sklamal, pretože nemôžeme viniť mladučkých futbalistov za pokles výkonnosti. Na druhej strane, jednoznačne ťahali mužstvo Mišo Šulla a Róbert Pillár. Keď bol zdravotne v poriadku, vyčnieval aj Pirulo, a Weriton bol veľmi príjemným oživením.

Na jednej pozápasovej tlačovke ste spomínali, že zahraniční, predovšetkým španielski hráči, nečakali tak vysoké nasadenie, v akom sa hrá Fortuna liga. Kto pred sezónou vyberal nové posily?
Tak hodnotiť výber nových posíl by som nemal ja, pretože súčasný realizačný tím posily zdedil. V našich podmienkach treba takýmto hráčom veľa času na adaptáciu, na prostredie, na jazyk. Na to nebol u nás vôbec priestor, my nie sme stopercentne futbalová krajina, kde dostanú dlhý čas na adaptáciu. Potrebovali sme okamžité výsledky a na to možno aj niektorí španielskí hráči doplatili výkonnostne. Keď to porovnám s konkrétnym príkladom, napríklad Cristiano Ronaldo dostal rok času na adaptáciu v Anglicku a do vrcholnej záťaže išiel až keď bol úplne pripravený.
Sú tu najväčšie sviatky v roku. Ako ich trávite vy?
Sviatky strávime doma s rodinou a vždy cez dovolenku sa ozvú brankári, ktorí potrebujú prípravu pred začiatkom plnej záťaže, takže s nimi určite pripravíme spoločný tréning.
Ako prebiehal štedrovečerný deň u vás?
U nás je to úplná klasika, s kaprom, šalátom, oblátkami a medom. Na sviatky sa potom stretávame so synom, dcérou a celá rodina.
Čo by ste si priali do roku 2017 v osobnom a športovom živote?
Hlavne zdravie, šťastie pre seba, celú rodinu a všetkých dobrých ľudí, čo je úplne samozrejmé, a teda aj športové šťastie, nech je viac radosti ako v uplynulom roku.