Predstavujeme kráľovské mesto Skalica

Skalica je okresné mesto v Trnavskom kraji. Na západe susedí s moravským mestom Hodonín a na juhozápade s mestom Holíč.

Dom kultúry v SkaliciDom kultúry v Skalici (Zdroj: archív)

Na severe a západe je mesto ohraničené hranicou s Českom. Neďaleko Skalice na západe tečie rieka Morava a na juhozápade sa nachádzajú chovné rybníky. Na severovýchode začínajú Biele Karpaty a kopaničiarsky región.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mesto Skalica si v nadchádzajúcom roku 2017 pripomenie významné jubileum – 800 rokov od prvej písomnej zmienky o svojej existencii. Najstaršie písomné zmienky o existencii Skalice pochádzajú z roku 1217 a 1256, keď sa spomína ako Zakolcha. Pred 2. sv. vojnou niekedy aj Uherská Skalica alebo Uhorská Skalica.

SkryťVypnúť reklamu

O osídlení rozhodli rieka Morava a Jantárová cesta

Slovenské Pomoravie, ktoré sa geomorfologicky delí na Záhorskú nížinu a Dolnomoravský úval, malo už v najstaršom vývoji ľudskej spoločnosti významné postavenie. Predovšetkým rieka Morava bola v praveku dôležitou tepnou hospodárskeho života nielen na tomto území, ale aj v širokej oblasti. Pozdĺž nej, ako pozdĺž potokov riek vôbec, prechádzali a prichádzali v praveku rôzne kultúrne skupiny. Územie popri Morave sa tak stalo dôležitou komunikačnou osou, sprostredkujúcou spojenie medzi severnou a južnou Európou.

Táto diaľková cesta, známa ako Jantárová cesta, tvorila kultúrny most medzi Jadranom a Pobaltím, a najmä od doby bronzovej pri široko rozvetvenom pravekom obchode mala v strednej Európe veľký význam. Na území Slovenska viedla Jantárová cesta po nezaplavenom brehu Moravy.

SkryťVypnúť reklamu

Rieka Morava, aj priaznivé geomorfologické podmienky a dostatok úrodnej pôdy boli dôležité pri osídlení tohto územia v praveku.

Prví obyvatelia si budovali osady na dunových vyvýšeninách pri koryte a ramenách rieky Moravy, pri jej vhodných brodoch, alebo aj v dolinách malokarpatských potokov.
Najstaršia stavba v meste – Rotunda sv. Juraja

Prvá spoľahlivá písomná zmienka o Skalici je až z roku 1217. Je to listina uhorského kráľa Ondreja II., ktorý daroval skalické územie dvom synom nitrianskeho župana Tomáša. Po smrti grófa Tomáša jeho synovia Sebus a Alexander začali toto územie zaľudňovať početným obyvateľstvom. Koncom 13. storočia, počas vojen, ktoré sa rozpútali po smrti kráľa Bela IV. (1270), bolo územie znovu spustošené. Niekedy v tomto období bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – Rotunda sv. Juraja. Ľudovít I. dal povýšil skalickú osadu na slobodné kráľovské mesto 6. októbra 1372 v Trnave a dal ju opevniť murovanými hradbami. Zvyšky tohto obranného múru stoja miestami dodnes.

SkryťVypnúť reklamu

Po smrti Ľudovíta I. územie Skalice roku 1385 Žigmund založil moravským markgrófom Joštovi a Prokopovi. Žigmund by podporoval Skalicu aj po vyplatení záložného práva, mal však neustále problémy s peniazmi, a tak ju dal opäť založiť. Ako odmenu ju dostal Štibor zo Štiboríc, ktorý bol známy ako Ctibor z Beckova. Pred svojou smrťou (1414) založil v meste starobinec.

V období husitských vojen význam Skalice vzrástol najmä zo strategického hľadiska. Husitskí kňazi vybudovali pri Strážnici na ostrove rieky Moravy opevnený tábor, z ktorého robili výpady po okolí, kým ho roku 1421 nezlikvidovalo Žigmundovo vojsko, ktoré často tiahlo cez Skalicu, kde sa často i Žigmund zastavil. V roku 1432 sa husitské posádky zmocnili Skalice, po ich odchode sa Skalica opäť stala vyľudnená.

Dňa 13. mája 1462 kráľ Matej Korvín potvrdil Skalici darovanie rybníka a dovolil obyvateľom si vedľa neho vybudovať ďalší, čo im 6. apríla 1464 znova potvrdil a 21. mája im potvrdil i mestské výsady.

V roku 1434 Skalicu získala do zálohy rodina Zápoľských, ktorá ju vlastnila až do roku 1526. Už v roku 1527 bol kráľ Ferdinand I. nútený založiť Skalicu strážnickým pánom zo Žerotína. Po nezhodách s vedením mesta, krádežiach dobytka, zatváraní ľudí a podobných problémoch podalo mesto v roku 1568 sťažnosť na kráľovský fiškálny súd, ktorý 17. novembra 1568 rozhodol o odobraní Skalice rodine Žerotínskych. Títo museli na dôvažok zaplatiť všetky spôsobené škody a, samozrejme, im ani neboli vrátené peniaze, za ktoré vlastne toto územie získali. Od tejto doby už nebola Skalica zakladaná.

Po roku 1526 sa v meste začali usadzovať zemania, ktorí mali veľké problémy s mešťanmi. Osobitnú skupinu medzi obyvateľstvom tvorili Židia, ktorí do mesta prichádzali a obchodovali tu.

Veľké požiare a morové epidémie

V 16. a 17. storočí sa odohralo veľa významných udalostí, z ktorých mnohé mali pre mesto negatívne následky. V meste bolo v tomto období asi 600 domov. Ako to kedysi bývalo, domy boli drevené a mali slamené strechy. Preto sa často vyskytovali požiare. Z veľkých zdokumentovaných požiarov urobili najväčšiu škodu požiare v roku 1559 – za rok boli v meste 4 požiare, ktoré úplne zničili mesto. V r. 1631 zhorela radnica, 110 domov a rotunda, v r. 1639 zhorel farský kostol a 296 domov – teda skoro celé mesto.
V roku 1535 nastal v Skalici mor. Františkánske záznamy hovoria, že v kláštore na mor zomreli, okrem jedného farára všetci rehoľníci a kláštor bol 30 rokov prázdny. Od augusta 1645 do januára 1646 v Skalici opätovne vyčíňal mor. V tomto období nastal výrazný rozvoj obchodu a remesiel.

V roku 1535 dostala Skalica od kráľa Ferdinanda I. povolenie organizovať ďalšie 2 výročné trhy a od kráľa Rudolfa II. v roku 1603 povolenie na ďalšie 3 výročné trhy. V roku 1569 bola založená obec Mokrý Háj ako poddanská obec Skalice. To len svedčí o tom, že Skalica mala veľký vplyv aj na svoje okolie. Kvôli svojej strategickej polohe bývala často obsadzovaná rôznymi vojskami.

Začiatky vinohradníctva, za krádež hrozna bol trest smrti

Jedným z najvýznamnejších remesiel bolo vinohradníctvo. To malo v Skalici tradíciu pravdepodobne od začiatku 15. storočia, ale s veľkým vysádzaním a pestovaním viniča sa začalo v 15. – 16. storočí. V tejto dobe malo mesto svoj vlastný výčap na radnici, kde sa predávalo mestské víno. Vínom sa občas platilo aj zamestnancom mesta. O význame a úcte k vinohradníctvu svedčí aj to, že za krádež hrozna bol trest smrti, ktorý bol v roku 1616 pozmenený na pokutu 25 zlatých a v roku 1629 na pokutu 100 zlatých. Vinohradníci boli združení v Bratstve sv. Urbana, ktoré bolo založené na spôsob remeselníckeho cechu.

Rozvoj súkenníctva, cechov, remesiel a obchodu

V Skalici bola taktiež významná výroba súkna – vyrábalo sa tu jedno z najkvalitnejších súkien v Uhorsku, ktoré bolo vyhľadávané najmä vyššími vrstvami obyvateľstva. V 17. storočí bolo v Skalici zaregistrovaných veľa cechov. K tým najbohatším a najvýznamnejším patrili cechy murárov a kamenárov, súkenníkov, vinárov, čižmárov, kováčov, mäsiarov, mydlárov, kožušníkov, krajčírov, gombičkárov, remenárov, debnárov a ševcov (obuvníkov). Najbohatším cechom bol mäsiarsky cech.

Aj v tomto období pokračoval výrazný rozvoj obchodu. Neďaleko mesta prechádzala Česká cesta, ktorej význam za vlády Vladislava II. (1490 – 1516) narástol až do takých rozmerov, že v roku 1498 chcelo vedenie mesta vybudovať veľký sklad pre obchodníkov, ktorí prechádzali týmto smerom. Na to však potrebovali povolenie od kráľa, ktorý však nevedel zaujať jednoznačné stanovisko. A tak bol klad vybudovaný v Trnave.

V roku 1645 Skalica uzavrela obchodnú zmluvu s banskými mestami o ochrane svojho súkenníctva. Zo zmluvy vyplývalo, že zahraniční obchodníci nesmeli predávať súkno a plátno v malom, ale len vo veľkom a svoj tovar mohli skladovať len na miestach, ktoré im určil senát. Týmto sa podporil predaj a vývoz skalického (resp. uhorského) súkna a zamedzilo sa konkurenčnému predaju.

3. septembra 1645 Skalicu navštívil kráľ Ferdinand III. a v roku 1646 daroval pre farský kostol nový organ ako odmenu za veľkú pohostinnosť pri jeho minuloročnej návšteve Skalice.

V roku 1659 do Skalice prišla rehoľa jezuitov, ktorá mala v neskoršom období pre mesto veľký prínos. V roku 1662 tu zriadili gymnázium a koncom 17. storočia aj kláštornú lekáreň. Najprv boli jej mnísi ubytovaní na radnici, neskôr si kúpili dva domy na námestí a od mesta získali v roku 1671 do prenájmu kostol na Potočnej ulici (zhabaný evanjelikom). Tento využívali až do roku 1697, keď už boli práce na ich novom komplexe na námestí v plnom prúde. (Už v roku 1660 začali s výstavbou svojho kolégia – gymnázia, kde vyučovali.)

V roku 1619 pražský organár Tobiáš Hanzel postavil vo farskom kostole nový organ, ktorý však pri požiari v roku 1620 zhorel.

Šibenica „Enem pro nás a pro naše deti“

V tomto období sa používalo útrpné právo. Skalica mala svojho úradného kata, ktorý v meste vykonával tresty a mesto ho požičiavalo aj ďalším zemepánom. V Skalici taktiež stála aj šibenica, o ktorej sa tradovalo, že je „Enem pro nás a pro naše deti“. Teda použiť ju (odvisnúť) mohli len odsúdení v meste Skalica a Skaličania a nie odsúdení v iných mestách.

Skalica mala často ťažkosti so svojimi susedmi. Najčastejšie to boli spory so Strážnicou a 20-ročný spor o hranice chotára s holíčskym panstvom.

Toto obdobie bolo však aj obdobím, keď sa veľa stavalo. V rokoch 1645 – 1650 bol postavený evanjelický kostol na Potočnej ulici. Evanjelicko-kato-lícke spory však vyústili až do takých rozmerov, že bol evanjelikom kostol odobraný a mesto v ňom potom ubytovalo nové rehole, ktoré prišli do mesta.

Najčiernejší deň histórii mesta

V apríli 1605 okolo mesta prechádzalo povstalecké vojsko Štefana Bočkaja. Mesto z obavy pred plienením polí a drancovaním okolia vpustilo vojakov do mesta. Títo potom odtiaľto podnikali lúpežné výpravy na Moravu. Moravania sa však za plienenie kruto pomstili. Keď povstalci odišli z mesta, moravské vojsko prišlo 29. júna 1605 a urobilo najčiernejší deň v histórii mesta. Mesto bolo dobyté a vydrancované spomínaným vojskom. Jeho vojaci z mesta ukradli takmer všetko, čo sa dalo odniesť. Obyvatelia sa rozutekali po okolí a mesto zostalo pár dní úplne prázdne. Na dôvažok ešte vypukol požiar, pri ktorom zhorela polovica mesta.

V roku 1650 bolo mesto obsadené prechádzajúcim švédskym vojskom, ktoré sa vracalo domov z 30-ročnej vojny.

V roku 1710 v meste opäť vyčíňal mor a v roku 1728 bol v meste veľký požiar. O rok neskôr 5. novembra 1729 zhorel františkánsky kostol, fara, kostol, kláštor… Vo veľkom požiari v roku 1739 okrem 29 domov pod obranným múrom zhorelo celé mesto, vyhoreli aj školy, fara, pivovar, kostol pavlínov a kasáreň.

Obdobie osvietenstva, rastu a prosperity

Pre Skalicu obdobie baroka, osvietenstva a konca feudalizmu (1711 – 1848) bolo obdobím rastu a prosperity, keď sa v meste začala opäť veľká výstavba. Začiatkom 18. storočia postavili pod vinohradmi Kaplnku sv. Františka Xaverského, radnicu, kostol a kláštor jezuitov so školami, kláštory a kostoly karmelitánov a pavlínov a prestavali aj kláštor františkánov. Skalica vzrástla aj čo sa týka obyvateľov, ich počet sa takmer zdvojnásobil.

Búrlivé roky 1848 a 1849 rozvírili hladinu verejného života aj v Skalici. V tomto období rybníky už nejestvovali a ani pivovar už mesto nemalo.

V roku 1867 postavilo mesto nový kamenný most (Zelený) pri Hornej bráne, na rekreačné ciele postavili budovy v blízkom Hájiku a pri ceste k nemu vysadili stromoradie líp.
Na začiatku 20. storočia sa prestaval mestský hostinec na mestský hotel. V roku 1908 sa v meste postavil chudobinec. Od roku 1889 bola v Skalici aj železničná stanica. Okrem mestským úradov od roku 1871 býval v Skalici kráľovský okresný súd.

Od prevratu 1918 po rok 1989

Skalica sa zapísala do celonárodných dejín v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia, keď sa stala pôdou pre organizovanie národno-oslobodzovacieho boja proti maďarizácií a spolu s Ružomberkom a Martinom sa stala intelektuálnym centrom tohto snaženia, ktoré sa v pamätnom roku 1918 skončilo rozpadnutím rakúsko-uhorského systému a vytvorením ČSR.

V tomto roku tu mala na krátky čas sídlo Dočasná vláda pre Slovensko. Onedlho bol vytvorený Skalický okres, ktorý zahŕňal 25 obcí. Po skončení 2. svetovej vojny, v rodiacej sa novej spoločensko-politickej situácií, sa Skalica snažila využiť postavenie okresného mesta pre rozvoj priemyslu a infraštruktúry. Bolo založených či zmodernizovaných niekoľko závodov, postavené školské a predškolské zariadenia, sídliska, športoviská. Napriek ráznemu trendu dôslednej urbanizácie sa až na niekoľko zásahov mestu podarilo zachovať vzhľad historického jadra a uchovať pre budúcnosť vzácne množstvo historických pamiatok. V roku 1960 sa okres Skalica stal súčasťou okresu Senica.

Po roku 1989

Po roku 1989 sa i Skalica začala rozvíjať v duchu nového spoločensko-politického zriadenia. Postupne tu bolo vytvorených niekoľko stoviek súkromných podnikateľských aktivít, založené nové inštitúcie a úrady. Po oddelení samosprávnych orgánov od štátnych sa vytvoril nový orgán – mestský úrad.
V roku 1991 sa Skalica stala sídlom obvodu a od roku 1996 okresu Skalica pre 21 miest a obcí severozápadného cípu Slovenska. Od roku 2004 sa okresy ako územné celky pre účely štátnej správy zrušili a okresy tak plnia iba formálnu funkciu na odlíšenie regiónov. V roku 1993 bol zriadený hraničný priechod s Českom, ktorý v súčasnosti plní len formálnu funkciu, keďže prechod štátnej hranice v rámci schengenského priestoru je za normálnych okolností umožnený kdekoľvek.

Záhorské múzeum

Stála expozícia Záhorského múzea pozostáva z viacerých pôvodných častí a jednej novšej. Prvá časť expozície je blahovská izba, pomenovaná po svojom zakladateľovi J. Blahovi. Druhá časť je časť etnologická, ktorá v ďalších priestoroch pokračuje výšivkami, vzorníkmi, záhoráckymi krojmi a bytovými textíliami, poľnohospodárskymi a vinohradníckymi nástrojmi a drevenými plastikami s náboženskými motívmi.

Tretia časť je archeologické oddelenie s exponátmi z období od paleolitu až po slovanské obdobie kontinuitu, osídlenie Záhoria od najstarších dôb pravekého vývoja až po 10. storočie. Štvrtá časť je historické oddelenie, ktorému dominujú exponáty z obdobia husitských, protitureckých, protihabsburských vojen, exponáty zo škarniclovsko-teslíkovskej tlačiarne, rôzne cechálie, s ktorých najväčší bol cech súkenníkov. Piata a najnovšia časť je Galéria Júliusa Koreszku, maliara, krajinára, ktorý sa narodil v roku 1895 v Dojči a zomrel v roku 1958 v Skalici.

Vzácne kultúrne pamiatky

Skalica patrí medzi mestá s množstvom zachovalých kultúrnych pamiatok. Medzi najvýznamnejšie patrí románska rotunda zasvätená svätému Jurajovi. Na kopci s rotundou sa nachádzajú ďalšie pamiatky, ako zvyšky mestských hradieb s jedinou zachovanou bránou tzv. fortňou, Severnou bránou. Na opačnom konci kopca sa nachádza židovský cintorín ktorý je však zdevastovaný.

Oproti rotunde sa nachádza vyvýšenina s klasicistickou kalváriou postavenou na zvyškoch kniežacieho hradiska, vysvätenou arcibiskupom A. Rudnayom v roku 1823. Na akropoli stojí kamenný kríž so sochami sv. Márie a sv. Jána. Na valoch okolo akropole stoja kaplnky s krížovou cestou. Kúsok od kalvárie sa nachádzajú katolícky a evanjelický cintorín, kde sú pochované významné osobnosti mesta, ako Daniel G. Lichard, Dr. Pavol Blaho či operný spevák Janko Blaho. Medzi pamiatkovo chránené patria hroby D. G. Licharda a Michala Boora na evanjelickom cintoríne a hrob dr. Pavla Blahu na katolíckom cintoríne, na ktorom sa tiež nachádza kostolík.
Medzi technické pamiatky patrí mlyn bratov Pilárikových na Ulici pplk. Pljušťa s unikátne kompaktne a veľmi dobre zachovaným zariadením.

Rotunda svätého Juraja

Rotunda svätého Juraja v Skalici je stavba postavená v ranorománskom štýle zrejme už v 11. storočí. Neskôr bola prestavaná v gotickom a barokovom štýle. Rotunda je symbolom Skalice. Je to najstaršia historicko-architektonická pamiatka v meste. Vybudovaná bola ako kostolík na hradisku. Rotunda plnila funkciu vlastníckeho kostolíka s malou plochou na pochovávanie. Je to centrálna kruhová stavba, rozšírená o podkovovitú apsidu, má barokovú kupolu s laternou, jej apsida s konchou zostali v pôvodnej románskej podobe. Na vonkajšej strane apsidy sú stopy po dvoch románskych oknách. Murivo sa skladá z menších pieskovcových kvádrov. Pôvodne bola postavená nižšia s rovnou strechou. Po tom, čo roku 1732 bola Skalica povýšená Ľudovítom I. na kráľovské mesto s právom hradieb, došlo k nadstaveniu rotundy nad úroveň hradieb. Rozdiel vidno vo veľkosti kameňov, kde prístavba je robená z menších kameňov. Roku 1650 bola postavená kupola s laternou a v strede rotundy bola vstavaná krypta.
V roku 1945 došlo k poškodeniu rotundy počas bojov. Oprava bola vykonaná roku 1949, keď získala rotunda súčasnú podobu – boli odstránené vonkajšie omietky. Roku 1970 po vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku bol uskutočnený archeologický, reštaurátorský a umeleckohistorický výskum. V roku 1996 boli reštaurované nástenné fresky.

V rotunde sa nachádzajú vzácne nástenné maľby. Pochádzajú z konca 15. storočia a sú na nich znázornené dva výjavy z legendy o svätom Jurajovi bojujúcom s drakom. Výjavy dopĺňajú erby. V roku 2002, z príležitosti osláv 630. výročia povýšenia Skalice na slobodné kráľovské mesto, inštalovalo Záhorské múzeu v Skalici v rotunde stálu expozíciu s tematickým zameraním na predstavenie tejto pamiatky a jej stavebno-historický vývoj.

Spolkový dom

Spolkový dom alebo Roľnícky spolkový dom, dnes Kultúrny dom, je dom stojaci na skalickom námestí, jednoposchodová budova, v ktorej sídli Záhorské múzeum. Okoloidúcich zaujme na prvý pohľad svojou farebnosťou a figurálnou mozaikovou výzdobou priečelia. Iniciátorom a realizátorom stavby určenej pre 3 spolky – Gazdovský spolok, Spolok sv. Vavrinca a Katolícky kruh v Skalici – bol miestny lekár dr. Pavel Blaho, národovec a milovník slovenského ľudového umenia. Myšlienkou prezentácie kultúrnej vyspelosti ľudu Záhoria chcel prispieť k posilneniu národného uvedomenia Slovákov. Dom projektoval v roku 1904 významný slovenský architekt Dušan Jurkovič. Pôvodné priestory na poschodí určené pre múzeum navrhol Dušan Jurkovič ako ilúziu dvojpriestorového ľudového domu so sieňou a izbou.
Z hľadiska štýlu prestavuje stavba Spolkového domu v Skalici svojrázny variant regionalizmu. Dielo ako celok reprezentuje jeden z charakteristických stredoeurópskych pokusov o národný štýl na báze secesie, ako pokus o „slovenský štýl“.

Kostol a kláštor františkánov

Dôstojným pamätníkom stredovekého duchovného a kultúrneho života je rozsiahly areál kostola a kláštora františkánov. Františkáni sa v Skalici usadili v polovici 15. storočia. Františkánsky kláštor bol sídlom provincie, rehoľnej bohosloveckej školy a mimoriadne vzácnej knižnice. Najstaršia časť kláštora sa sústreďuje okolo rajského dvora, súčasťou areálu sú nádvoria a rozsiahla záhrada.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie je gotickou stavbou, s jej výstavbou začali v roku 1467. V presbytériu sa zachovala bohatá gotická sieťová klenba a v sakristii krížové klenby. Výzdoba interiéru a mobiliár je zhotovený v neskorobarokovom slohu, kedy prišlo v kostole k výrazným úpravám. Bočné oltáre pochádzajú z roku 1750 a kazateľnicu vybudovali v rokokovom štýle. Výsledky posledných prieskumov naznačujú možnosť staršieho datovania objektu. V bočnej prístavbe kostola je zaujímavo sochársky stvárnená kalvária zo začiatku 18. storočia.

Kláštor a jeho areál bol renovovaný a slúži pre potreby kultúrneho života mesta; chodby okolo rajského dvora mestskej galérii, časti prízemných a pivničných priestorov vinotéke, vytvorené boli priestory pre koncerty a spoločenské podujatia mnohých žánrov

Skalický trdelník a tradičné vinohradníctvo

Zvláštnou špecialitou ktorej pôvod sa odvodzuje zo Sedmohradska, je Skalický trdelník – zákusok vyrobený z kysnutého cesta, obaleného orechami a pečený na otvorenom ohni.

Pred samotným pečením sa cesto postupne navinie na drevený valec (trdlo) dlhý asi 50 cm v hrúbke asi 3 cm. Potom sa cesto navinuté na „trdlo“ obalí nahrubo nasekanými orechami a za stáleho otáčania sa pečie nad otvoreným ohňom. Po upečení sa zákusok stiahne z dreveného trdla popráši mletým cukrom a nakoniec sa nakrája na kolieska s hrúbkou asi 3 cm.

Významnou súčasťou koloritu mesta je dodnes tradičné vinohradníctvo. Na vinárskych mapách nielen Slovenska si Skalica najmä prostredníctvom frankovky vyhradila významné miesto.

Najčítanejšie na My Záhorie

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 693
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 524
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 163
  4. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 13 624
  5. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 640
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 972
  7. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 554
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 312
  1. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  2. Martin Pánik: Sú premnožené
  3. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  4. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  5. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  6. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  7. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  8. Tomáš Csicsó: Forró, predľžená ruka Viktora Orbána zradil Maďarov na Slovensku
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 725
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 445
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 317
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 205
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 336
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 316
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 545
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 413
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Od začiatku roka zaevidovali 11 mŕtvych na cestách Trnavského kraja.

Polícia varuje šoférov, aby jazdili opatrne.


Celkový pohľad na diorámu, ktorá simulovala celkový pohľad do bunkra na letisku v Malackách spolu s prepojovacou chodbou.

Jeho majiteľ skončil v Jáchymove.


Cieľom je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky.


TASR
Budovanie kanalizácie vo Veľkých Levároch.

Nechcú znášať zvýšené finančné náklady.


  1. Ľuboš Vodička: Čerín, kostol za hradbami
  2. Martin Pánik: Sú premnožené
  3. Jan Pražák: Hříšná Maruška
  4. Otilia Horrocks: Netradičný model traktora predstavil verejnosti včera Peter Pellegrini.
  5. Jozef Sitko: V RTVS diskusia ako v krčme
  6. Peter Kollega: Pán (súdruh) Pellegrini okamžite sa vráťte do práce
  7. Ivan Mlynár: Krátky článok bez názvu.
  8. Tomáš Csicsó: Forró, predľžená ruka Viktora Orbána zradil Maďarov na Slovensku
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 44 725
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 445
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 317
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 12 205
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 336
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 316
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 7 545
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 413
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu