PETROVA VES. Gabika Valentovičová je 22-ročná mladá žena z Petrovej Vsi, ktorej záľubou sa stalo fotografovanie. Táto záľuba sa vykryštalizovala plynule najmä počas jej cestovateľských aktivít. Fotografovanie v spojitosti s láskou k zvieratám, ktorá sa prejavovala už počas jej detstva, dostala jasnú podobu v novembri 2016, keď navštívila Srí Lanku.
Po dvoch týždňoch objavovania krás prírody sa vrátila do rodných končín a rada sa s nami podelila so svojimi zážitkami. Gabika, prečo práve fotografovanie?
- Fotografovanie sa stalo mojou záľubou a neoddeliteľnou časťou môjho života. Je to pre mňa relax, ktorý zachytáva momenty – tie úžasné, ale aj tie menej dobré v mojom živote. Samozrejmosťou je cestovanie, pri ktorom fotografiami zachytávam všetku krásu a príbehy danej lokality, v ktorej sa nachádzam.
Kedy si sa začala pohrávať s myšlienkou venovať sa fotografovaniu?
- Začalo to asi pol roka odvtedy, ako som si kúpila svoju prvú zrkadlovku od kamaráta. Hlavné pre mňa vtedy bolo, aby som mala lepšie fotografie z môjho cestovania. Jedného dňa prišla kamarátka, aby som jej odfotila dcérku. O týždeň na to prišli susedia. Takto to pokračovalo ďalej. Vtedy som sa rozhodla, že sa naučím fotografie upravovať v rôznych programoch. Začala som sa tiež venovať poznávaniu techniky, ktorú som mala, nastaveniam a veciam potrebným pre lepšie fotografie. Stále sa zdokonaľujem a určite ešte pár rokov budem, kým sa dostanem na úroveň, na akú by som chcela.
Čo tá cestovateľská vášeň? Hralo to nejakú úlohu?
- Cestovala som rada už od doby, čo si pamätám, čiže od malička. Samozrejme, keď som bola menšia, boli to výletíky s rodinou, priateľmi, hasičmi a pod. Neskôr som sa chytila každej možnosti, ktorú som dostala v škole, ale aj mimo nej. Spúšťačom bola moja prvá dovolenka v Tunisku.
Bola si aj niekde inde s cieľom fotografovať?
- Priamo na inej fotoexpedícii som ešte nebola. Ale dovolenky pri mori sa zmenili na „poznávačky“ miest z ciest, kde pre mňa bolo dôležité urobiť dobrú fotografiu, aby som si pri každej z fotografií spomenula na danú lokalitu aj po rokoch. Bola to napr. Budapešť, Paríž, Londýn, Provensálsko, Marseille ai.
Poďme k Srí Lanke. To je pomerne ďaleko a pre viacerých z našich čitateľov destinácia, do ktorej sa nikdy nedostanú. Ako si sa dostala k možnosti navštíviť Srí Lanku?
- Už dlho som túžila po dobrodružstve so zvieratami. Po dlhom prehľadávaní na internete som našla pána Juraja, ktorý sa venuje fotoexpedíciám. Na Srí Lanke bol niekoľkokrát a vďaka nemu som dostala možnosť byť tento rok v novembri jednou z účastníkov jeho fotoexpedície. Bola som najmladšia cestovateľka, ktorá s ním tento rok na Srí Lanku išla. Vekové rozpätie našej skupiny bolo 22 – 72 rokov. Ženy sme boli len dve.
Koľko trvá cesta na Srí Lanku?
- Cesta aj s prestupom trvala asi 13 hodín. Leteli sme dvojposchodovým lietadlom Airbus 380 spoločnosti Emirates z Prahy do Dubaja. V Dubaji sme prestupovali a leteli Boeingom 777.
Aké zaujímavé miesta ste navštívili?
- Navštívili sme oblasť Induruwa – tu sme navštívili liahne korytnačiek a fotografovali najmä morské korytnačky, čo bol pre mňa obrovský zážitok – bol to jeden z cieľov, kvôli ktorým som na Srí Lanku chcela ísť.
Plavili sme sa po rieke Madu, kde sme vyhľadávali vtáctvo a živočíchy v brakickej oblasti a navštívili sme aj dedinku Kudawa.
V dažďovom lese Sinharaja, či vlastne skôr v pralese, sme strávili niekoľko dní. Videli sme srílanské endemity (sú to zvieratá, ktoré žijú len tam), bývali sme v jednoduchom ubytovaní, kde je elektrina zavedená len jeden rok. Signál tam nebol skoro žiadny a elektrina naozaj fungovala len na dobré slovo. Bolo to vysoko v horách – úplne mimo civilizácie, kde vzduch aj príroda bola úplne iná ako v dolnej časti Srí Lanky. Nechýbali varany, opice, jedovaté hady, jedovaté pavúky, rôzne druhy jašterov, atď.. Pijavice prilepené na rôznych častiach tela nikoho neprekvapili.
Pozreli sme sa aj do kráľovského mesta Tissamaharama. Navštívili sme pláž Kirinda a aj rovnomenný chrám s dlhoročnou históriou.
Zažili sme safari v parku Bundala, Yala, v rezervácii Uda Walawe, ktorá je vyhlásená svojou rozsiahlou populáciou slonov.
Prechádzali sme sa po nádhernej pláži, ktorú v roku 2004 zasiahla tsunami. Vlny vraj mali okolo 10 metrov. Doteraz sú tam pozostatky tejto katastrofy vidieť, príroda sa z toho ešte úplne nespamätala.
Poprechádzali sme sa aj po pláži Unawatune, ktorá bola svojho času zaradená medzi sedem najkrajších pláží sveta. Pri myse Mirissa nás čakala loď, ktorou sme sa vydali hľadať veľryby. A veruže sme ich aj našli. Alebo ony nás?
Akým spôsobom si zaznamenávala dianie okolo seba?
- Išlo o fotoexpedíciu, čiže je jasné, že celé dianie som zaznamenávala fotoaparátom. Mala som so sebou aj športovú kameru, ktorou som fotografovala a nahrávala videá.
Akí sú tam obyvatelia?
- Obyvatelia na Srí Lanke sú veľmi milí. Myslím, že sú milí rovnako ako v každej inej krajine, kde si obyvatelia uvedomujú, aký je pre nich cestovný ruch veľmi dôležitý. Vždy nám boli nápomocní pri našich cestách po Srí Lanke.
Čo bolo pre teba najviac zaujímavé?
- To sa asi ani nedá vybrať, čo najviac. Zaujímavé bolo všetko naokolo, nakoľko u nás nikde takú prírodu a toľko voľne žijúcich zvierat nezažijete. Samozrejme, srílanské endemity a leopardy patrili medzi TOP zaujímavosti Srí Lanky.
Utkvel ti v pamäti nejaký zážitok, ktorý by mohol mať prívlastok NAJ?
- Možno to bude pre mnohých zvláštne, ale najkrajším zážitkom, ktorý dokázal pohnúť aj citovou stránkou môjho JA, bolo práve prechádzanie sa po pláži, ktorú zasiahla už spomínaná tsunami. Táto pláž je neuveriteľne nádherná, ale keď si človek vypočuje, čo sa vtedy dialo, priamo od obyvateľov a uvedomí si, že je na jednej z najkrajších pláži sveta, ktorá sa stala pohrebiskom veľa ľudí v jedinej sekunde, pocity sú z toho zmiešané.
Cítila si v niektorej chvíli aj strach?
- Ajaj, toho strachu bolo!!! Napríklad keď nás organizovane okradli opice o všetko jedlo, alebo keď sa za nami z ničoho nič objavil slon (my tu doma poznáme slony len zo zoo, ale voľne žijúci slon dokáže pošliapať aj džíp, takže nám nebolo všetko jedno), keď sme fotografovali zblízka pytóna, leopardy, krokodíly, varany a iné nebezpečné zvieratá.
Zážitkov máš naozaj dosť. Máš nejaké odporúčanie pre našich čitateľov, čo sa týka Srí Lanky?
Srí Lanka je krásne miesto či už na svadobnú cestu, alebo aj pre tých, ktorí radi spoznávajú. Ak nepôjdete cez „cestovku“, vyjde vás to rádovo lacnejšie. Domáca kuchyňa je vynikajúca a čaj, ktorý na Srí Lanke pestujú, nikde tu naokolo nezoženiete. Je jedinečný...
A ktoré z tvojich fotografií sú podľa teba najkrajšie?
- Každá jedna fotografia je pre mňa krásna a jedinečná, keďže ku každej sa viaže nejaký príbeh, moment, spomienka. Pripájam aspoň pár, ktoré pre mňa znamenajú ďalšie splnené sny.
Kde môžeme vidieť viac fotografií z tvojej cesty?
- Ak sa podarí, chcem pripraviť výstavu mojich fotografií na budúci rok v Petrovej Vsi počas májových hodov. Srdečne vás pozývam.
Tvoje plány do budúcnosti?
- Rada by som sa opäť pridala k Jurajovej skupinke a cestovala s ním do Afriky. Určite budem pokračovať vo fotografovaní a budem sa snažiť stále zlepšovať seba aj svoju techniku.
Najbližšie plánujem krátku cestu do Benátok vo februári 2017.
Autor: IV
