Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy.
KOPČANY. Je to jediná dodnes stojaca zachovaná architektonická pamiatka pochádzajúca z čias Veľkej Moravy. Vznikol ako súčasť veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach. Jeho postavenie sa datuje najneskôr do obdobia vlády veľkomoravského kniežaťa Rastislava I. alebo Svätopluka I.
Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokazujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9. – 10. storočí, keď sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme.
Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, na prelome 16. a 17. storočia. Kostol pravdepodobne naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, keď postavili nový kostol priamo v obci. Neskôr sa tu až do roku 1994 konali len príležitostné bohoslužby pri púti, ktorá súvisela s patrónkou kostola, svätou Máriou Antiochijskou. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. – 18. storočia, a zachoval sa až do 20. storočia.
