Má vyše päťtisíc obyvateľov a nachádza sa v severozápadnej časti Záhoria. Prvá historicky doložená správa pochádza z roku 1392. Gbely boli súčasťou holíčskeho panstva, patrili jeho majiteľom a od r. 1736 Habsburgovcom.
Osídlenie mesta spadá do predslovanského obdobia. V 7. – 8. storočí, v dobe veľkomoravskej, tu existovala slovanská osada. Dôkazom je nález pohrebiska a sídliska. Pri výkopových prácach – ťažbe štrku v Gbeloch v Adamove, boli vykopané zvyšky mamuta. Ide konkrétne o zub – stoličku mamuta (dlhú 32 cm, vysokú 14,4 cm a širokú 9 cm) s lamelami, prostredníctvom ktorých drvil mamut rastlinnú potravu.
Črepy kamenných štiepaných nástrojov sa našli v rozsiahlej lokalite, s ťažiskom osídlenia v dobe rímskej, ktorá sa rozkladá v severozápadnej časti, možno predpokladať, že najstaršie osídlenie Gbiel rámcovo patrí do mladšej doby kamennej. Z tohto obdobia pochádza i kamenná sekerka so zaobleným ostrím (dlhá 7,7 cm, široká 4 cm, hrubá 1,7 cm). V polohe Záhumenice za cintorínom ju našiel a do múzea priniesol žiak ZŠ Branislav Bezák.
Osídlenie z doby bronzovej dokazujú črepy nádob z neskorej fázy jej vývoja, vykopané v časti chotára na pravom brehu Unínskeho potoka. Pri povrchových prieskumoch a zberoch sa v roku 1975 našiel črepový materiál, ktorý nám signalizuje existenciu sídliska na rozhraní doby bronzovej a halštatskej. Sídlisko sa rozkladalo na južných svahoch priehrady medzi Gbelami a Petrovou Vsou.
Mesto GbelyMohylové pohrebisko v lese Kojatín
Najznámejšou a v literatúre najčastejšie uvádzanou gbelskou lokalitou je mohylové pohrebisko v lese Kojatín. Na základe náhodného nálezu bol prevedený zisťovací výskum dvoch mohýl.
V jednej z nich sa našla popolnica so zvyškami žiarového pohrebu a v druhej mohyle popol a črepy zdobených a nezdobených nádob. Neskôr SAÚ v Martine vykonal zameranie, pri ktorom bolo objavených 12 mohýl kruhového pôdorysu. Predstavujú jeden zo vzácnych dokladov o slovanskom osídlení nášho regiónu už v 7. – 8. storočí.
Prvá historická správa o Gbeloch pochádza z roku 1392. Gbely vtedy patrili medzi významné sídla na Záhorí, lebo mali vlastnú faru.
Názov obce je zrejme kumánskeho pôvodu. Neďaleko obce je kopec s názvom Ostrý vrch, po kumánsky egä bel. Podľa neho dostala kedysi obec meno. Rakúšania ju dosiaľ nazývajú Egbell, Slováci si názov upravili na Gbely.
Gbely boli súčasťou holíčskeho panstva a patrili jeho majiteľom. V 14. storočí to boli Štiborovci, Šlikovci, od roku 1489 Czoborovci a od roku 1736 Habsburgovci. Posledný Czobor prehral holíčske panstvo v kartách. Panstvo kúpili neskôr Habsburgovci. Podľa súpisu obyvateľstva z roku 1452 boli Gbely so svojimi 40 usadlosťami treťou najväčšou obcou panstva (Holíč – Unín – Gbely). V 16. – 17. storočí získali Gbely mestské výsady – mali právo poriadať 4 výročné jarmoky, čo priaznivo ovplyvnilo najmä rast miestnych remesiel.
Konopný olej, habáni a pohromy
Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali pestovaním konopí a lisovaním konopného oleja, ktorý chodili predávať na Moravu a do Viedne.
O rozvoj remesiel sa zaslúžili habáni, ktorí sa usadili v obci v roku 1547. Začiatkom 17. storočia stíhali obec rôzne pohromy. V roku 1602 prišli do Gbiel Bočkayovi vojaci, ktorí vypálili habánsky dvor. Habáni si prenajali bydlisko v Gbeloch od Imricha Czobora a to im o niekoľko rokov vypálili Turci.
Podľa kanonickej vizitácie v týchto nepokojných časoch bol zničený kostol a obec nemala školu. Obecné pečatidlo z 15. storočia potvrdzuje existenciu obecnej samosprávy v Gbeloch. Na čele gbelskej obce stál richtár s obecným výborom. Richtár a ďalší obecní funkcionári boli volení zhromaždením obyvateľov obce.
Obyvatelia Gbiel sa delili na poddaných, slobodných zemanov a šľachtu. Poddaní tvorili väčšinu obyvateľov v Gbeloch. Iba niekoľko rodín patrilo medzi slobodných zemanov a šľachtu. Boli to napr. rodiny Peškov, Adamovičov, Gajdúškov, Ištvánov. Poddanské povinnosti plnili Gbelčania až do roku 1848. Museli odovzdávať časť svojej úrody a pracovať na panskom. Vysporiadanie medzi poddanými a zemepánmi z roku 1848 sa neobišlo bez problémov.
Výbuch plynu a objavenie ropy
V roku 1875 hospodárilo v Gbeloch 314 rodín. Gbely v storočí stavovských povstaní (17. storočie) spustli, lebo nimi stále prechádzali vojská. Až koncom 19. storočia vznikli prvé remeselné dielne.
Pre rozvoj obce bola dôležitá železničná trať, ktorá bola vybudovaná v roku 1892. Práve po nej koncom 19. storočia odišlo viac ako 300 Gbelčanov za prácou do Ameriky, kde vybudovali osady Gbelčanov.
Mimoriadny význam pre obec malo objavenie nafty v roku 1912 a začiatok jej ťažby v roku 1914. V roku 1912 gbelský občan Ján Medlen zistil na svojom pozemku unikajúci plyn, ktorý využil na kúrenie vo svojom domci.
Verejnosť upozornil na nález plynu výbuch v roku 1913. Úradné komisie zistili zemný plyn a našli pri vŕtaní čierny olej. Banskí odborníci, ktorí boli poslaní maďarskými úradmi do Gbiel, začali ťažbu ropy. Do baní bolo zavedené elektrické osvetlenie, zriadili vodáreň a vodovod. Blízko stanice vybudovali dva olejové rezervoáre.
Ku koncu I. svetovej vojny pracovalo v baniach asi 400 robotníkov, zväčša vojenských zajatcov. Po prevrate v roku 1918 robotníci zastavili prácu v baniach. Začalo sa veľké rabovanie, hlavne v židovských obchodoch v obci. Situácia sa upokojila, až keď Československá dočasná vláda pre správu Slovenska prevzala naftové bane.
Postupne bol vybudovaný významný a strategický podnik zameraný na ťažbu živíc, ropy a plynu a uskladnenie plynu v podzemných zásobníkoch.
V roku 1992 si občania mesta Gbely pripomenuli významné jubileum – 600 rokov od prvej zachovanej písomnej zmienky o Gbeloch.
Na kostol prispeli dvaja cisári
Dominantou mesta je rímskokatolícky kostol postavený v r. 1846 – 1852 na mieste starého, ktorý zhorel v r. 1759. Je zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi.
Cisár Ferdinand I. na stavbu gbelského chrámu prispel sumou 40000 zlatých a na výzdobu kostola potom prispel nový cisár František Jozef I. sumou 10000 zlatých v striebre. V kostole sa nachádza zrekonštruovaný organ, ktorý je kultúrnou pamiatkou.
Ďalšími kultúrnymi pamiatkami mesta sú Golgota, umiestnená na cintoríne, súsošie Immaculata pri kostole a socha Svätej Trojice na námestí pred budovou mestského úradu.
Na Jagárni bola prvá materská škôlka
História školstva v Gbeloch zasahuje do obdobia pred rokom 1626. Podľa záznamov najstaršia škola stála pri kostole a druhá sídlila v budove na Jagárni. Boli v nej umiestnené tri školské triedy a na podnet kanonika J. Jurigu, rodáka z Gbiel, bola na Jagárni zriadená aj prvá materská škôlka.
V r. 1941 bola odovzdaná do užívania obecná meštianska škola, dnes známa ako stará budova školy. Nová škola sa začala stavať v r. 1968 na Pionierskej ulici a do užívania bola uvedená v r. 1973.
V súčasnosti je v meste ZŠ s MŠ, špeciálna ZŠ, ZUŠ s odbormi hudobným, tanečným, výtvarným a dramatickým a Stredné odborné učilište elektrotechnické.
Obnovené tradície a Gbelská Paráda
V meste pôsobí folklórna skupina Gbelan a vydávajú sa mestské noviny Gbelan. Je tu mestská knižnica, kino Osveta a najmodernejší kultúrny dom na Záhorí.
V r. 1996 sa obnovila tradícia poriadania hodových osláv s bohatým kultúrnym programom. Od r. 1997 sa pravidelne poriada Reprezentačný ples mesta Gbely. Oživila sa aj tradícia fašiangových osláv.
Pravidelne sa koná folklórna slávnosť Gbelská Paráda, ktorá sa od r. 2000 koná v rámci kultúrnej výmeny regiónov Rakúska, Moravy. Celú kultúrnu činnosť mesta zastrešuje Mestské kultúrne zariadenie.
Ku kultúrnym pamiatkam okrem rímskokatolíckeho neskoroklasicistického Kostola sv. Michala Archanjela, klasicistického Trojičného stĺpa, súsošia Immaculata, Kríža v parku pred Domom kultúry, patrí aj zrekonštruovaný organ.
Adamovské jazerá, rozhľadňa aj cyklotrasa
V Dome kultúry sídli Turistická informačná kancelária. Mesto má dobré možnosti pre športovú činnosť v kluboch turistiky, aerobiku, hokejbalu, futbalu, cykloturistike, tenise a iných.
Možnosti športového vyžitia poskytujú Adamovské jazerá a štrkovisko s plážou. Lokalita poskytuje výborné podmienky pre vodné športy a rybolov.
Rekreačná oblasť, bývalé štrkoviská v časti Adamov, patrí v súčasnosti k najvýznamnejším ornitologickým lokalitám nielen na Záhorí, ale na celom Slovensku.
Turistov láka aj novovybudovaná rozhľadňa pri Adamovských jazerách, obľúbená je aj cyklotrasa Záhorie na hrádzi rieky Morava.
Novodobá história a významní rodáci
V novodobej histórii sa do análov obce zapísal jeden z najvýznamnejších slovenských podnikov Nafta, a. s., Gbely, ktorý sme už spomínali.
K najvýznamnejším rodákom patria kňazi Ján Juriga, Anton Knapp, Ferdiš Juriga, významný politik Dr. Jozef Čársky, košický biskup Štefan Čársky, ostrihomský kanonik, Konštantín Hudec, hudobný historik a chirurg Konštantín Čársky.
