Poloha a rozloha obce
Obec Lakšárska Nová Ves s rozlohou 3694 ha leží na západom Slovensku v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny na hlavnej ceste spájajúcej Malacky (22 km na juhozápad) a okresné mesto Senicu (24 km na severovýchod).
Smerom na Malacky približne 4 km od obce sa nachádza osada Šišuláky a 5 km vzdialená osada Horné Valy.
Na východe sa nachádza miestna časť Mikulášov, 2 km vzdialená od Lakšárskej Novej Vsi. Na juhu tečie potok Rudava, na západe potok Lakšár a na severe Šaštínsky potok. Nadmorská výška 252 m n .m. v strede obce, 190 až 257 m n. m. v chotári .
Nachádzajú sa tu aj dve národné rezervácie
Národná prírodná rezervácia Červený rybník je slatinné rašelinisko so spoločenstvami vlhkomilných rastlín a prírodným jazierkom s rozlohou 118,01 ha.
Ďalšia Národná prírodná rezervácia Zelienka je slatinné rašelinisko s rozlohou 60 ha. Obidve rezervácie poskytujú útočište viacerým chráneným živočíchom a vzácnym chráneným reliktným druhom rastlín. Lakšárska Nová Ves má aj svoje jazero s plochou 35953 metrov štvorcových a jedinečnou prírodnou scenériou.
História a názov obce
Do písaných dejín obec Lakšárska Nová Ves vstúpila v roku 1392 donačnou (darovacou) listinou uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, ktorou dal do zálohy početné majetky na Záhorí Stiborovi zo Stiboríc, vernému vojvodovi poľského pôvodu, v tom čase špána (pozn: župana) Bratislavského komitátu.
Stibor touto listinou získal okrem iného aj viacero hradov. Medzi nimi bol aj kráľovský hrad Holíč – Castrum Wywar, patriaci medzi najväčšie kráľovské majetky na Záhorí s rozlohou od Skalice na severe po Lakšársku Novú Ves na juhu, a ďalšie hrady, medzi ktoré patril i hrad Ostrý Kameň, pod správu ktorého Allaxar (Lakšárska Nová Ves) neskôr patrila.
Obec sa písomne prvýkrát spomína v r. 1392 pod názvom „ALLAXAR“ v donačnej listine uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského Stiborovi zo Stiboríc.
V starých dokumentoch z r. 1598 sa spomína Laxar Nowa Wes a Laxar Nowa Villa.
V cirkevnej vizitácii z r. 1627 sa uvádza pomenovanie obce: Uyfalu (s. 359), Nova Villa (s. 425).
V dokumente z farského úradu Lakšárskej Novej Vsi: „VISITATIO CANONICA JOS. BATTHYÁNYI 1788“ sa spomína latinský názov obce: Laksar-Neo Willa.
Na 1. liste Generálnej mapy Uhorského kráľovstva z r. 1804 (autor Ján Lipský) má Lakšárska Nová Ves názvy: Laxar Újfalú (Neudorf ).
V cirkevných matrikách z r. 1895 – 1911 sa meno obce vyskytuje v maďarskom jazyku: Laksárújfalú. Od r. 1920 sa obec vedie pod názvom Lakšárska Nová Ves.
Symboly obce
Symboly obce Lakšárska Nová Ves sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou L-144/02 dňa 24. 6. 2002. Dňa 4. 7. 2002 boli prijaté uznesením obecného zastupiteľstva č.50/2002 a 11. augusta 2002 slávnostne vysvätené.
Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (3/8), zelenej (1/8), žltej (3/8) a červenej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Historické pamiatky
Historickou a kultúrnou pamiatkou a súčasne dominantou je rímskokatolícky barokový kostol svätého Vavrinca. Miestni obyvatelia ho postavili na návrší (254 m n. m.), a preto je viditeľný zo značnej vzdialenosti.
Okolo kostola stojí dodnes obranný múr so štrbinovými strieľňami, ktorý obklopoval pôvodný kostol z r. 1618. Kostol je chránenou kultúrnou pamiatkou od r. 1968. 29. marca 1627 sa konala prvá vizitácia lakšárskeho kostola postaveného v roku 1618.
Vo vizitácii je poznamenané, že kostol je zasvätený sv. Vavrincovi. Pretože malý kostol už nestačil, v roku 1729 sa začala stavba nového kostola. 10. 8. 1730 na sviatok sv. Vavrinca bol kostol požehnaný.
V roku 1754 postavili miestni veriaci v strede obce barokovú kaplnku zasvätenú apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi.
K celkovému vzhľadu obce patria aj sochy svätcov, prícestné kríže postavené priamo v obci a jej okolí.
Príroda obce
Obec patrí do veľkoplošného chráneného územia s názvom CHKO Záhorie (chránená krajinná oblasť).
Na území CHKO platí druhý stupeň ochrany. Smerom na severozápad a západ sa nachádza Národná prírodná rezervácia (NPR) Zelienka a NPR Červený rybník. V oboch platí najvyšší, piaty stupeň ochrany.
V okolí Lakšárskej Novej Vsi je z drevín najviac zastúpená borovica lesná a dub letný, nasleduje agát biely a jarabina vtáčia.
V NPR Zelienka i NPR Červený rybník sa nachádzajú aj smreky, tieto však nie sú pôvodnou drevinou.
