Mladá mamička Lucia Javoríková pred pár mesiacmi vyzerala úplne inak ako teraz. Dokázala totiž niečo, po čom mnohé ženy túžia. Zbavila sa nadváhy. Pre týždenník MY Záhorie poskytla rozhovor o svojej odvážnej premene.
Lucka, prečo si sa rozhodla podstúpiť takúto životnú zmenu?
- Prečo? Vždy som tak niekde vo svojom vnútri túžila byť štíhla a môcť sa pekne obliekať. Veci v skrini som si rozdelila na kôpky nositeľné a až raz schudnem (smiech). No nikdy som to nevidela tak, že potrebujem rýchlo schudnúť. Príchod leta so mnou nič nerobil a ja som sa v podstate vždy cítila fajn. Milujem klasickú slovenskú kuchyňu a jedla som vždy a to, na čo som mala chuť. A bolo mi jedno, či si dám čokoládu ráno alebo večer. Neriešila som to. Po pôrode sa však moje zmýšľanie tak trochu zmenilo a začala som na sebe pozorovať zmeny. Hoci som v tehotenstve pribrala len 8,5 kg, všetky kilá som si doniesla aj domov .
Kedy si prišla na to, že takto vyzerať nechceš a ideš so sebou niečo robiť?
- Pamätám si to ako včera, keď sme sa s rodinou vybrali počas Veľkej noci kúpať na termálne kúpalisko. Malý vodu zbožňoval, takže voľba bola jasná. Začínal ma pobolievať kĺb a nikto nevedel, čo mi je. Až mi lekárka povedala, že by bolo fajn niečo zhodiť, vraj to môže byť nadváhou – ha-ha-ha, ty tak vieš. Veď u nás nikto nie je štíhly – presne toto mi išlo hlavou a neriešila som to. Brala som lieky a tajne som verila, že termálna voda mi od bolestí uľaví. Pred obedom, keď sme sa kúpali, som zostala unavená a vyliezla som von z bazéna. Sedela som pri bazéne na lavičke a pozorovala okolie. Malý sa bláznil vo vode a bol spokojný. Vtom vyšla z kabínky mama s dvojičkami. Pekná, štíhla, vysmiata a užívala si s deťmi bazén a hrali sa, bláznili. A ja? Vtom som sa otočila do okna za mnou a prvýkrát som sa videla REÁLNYMI očami a povedala som si dosť! Bola som tučná, unavená, ofučaná na celý svet a kĺb ma bolel, až mi bolo do plaču. Len mi prebleslo hlavou: „Lucia? To dokedy sa chceš hrať, že je všetko ok? Už si priznaj pravdu a začni so sebou niečo robiť. Malý si zaslúži zdravú, aktívnu a fit mamu a nie unavenú a večne zaspatú! A tu nastal ten bod zlomu.
Aký bol spočiatku tvoj cieľ?
- Deň 8. apríl 2015 – pamätný dátum, keď som hneď od rána začala so svojou premenou. Prvé zdravé raňajky v podobe ovsenej kaše, desiata, obed, olovrant a nakoniec večera. Jedla som každé tri hodiny a trvalo mi mesiac, kým som sa naučila jesť päťkrát denne. Mala som pripomienky, budík, len aby som nezabudla. Postupne si už telo pýtalo samo. Hneď prvý deň som sa dala na beh. Ja, čo som nikdy nezabehla viac ako päť metrov a umierala som pri tom. V bolestiach a boľavým kĺbom som zabehla svojich prvých 2,32 kilometra, na to číslo nikdy nezabudnem. Cieľ som mala len jeden. Zhodiť len zopár kíl, ale zo všetkého najviac som chcela byť zdravá a fit.
Koľko si zhodila kilogramov?
– Z pôvodných 109,9 kg rovných 40, čiže moja váha je 69 kilogramov. Tajný sen je ešte aspoň cca päť kíl dať dolu. Ak kilá pôjdu dolu, budem rada, ale už to tak veľmi nesilím.
Čo všetko si urobila preto, aby si sa dopracovala k takému výsledku, ako dnes vyzeráš?
- V prvom rade som sa naučila jesť päťkrát denne. Vyvážene a zdravo, aby mi to všetko chutilo. Ak by mi nechutilo, nevydržala by som to a vrátila sa späť tak ako pri mnohých vyskúšaných diétach. Len s tým rozdielom, že toto nie je diéta, ale je to životný štýl. Pridala som cvičenie. Keďže v tom čase mal synček len rok, musela som sa prispôsobiť jeho režimu. Vstávala som o 5.00 ráno a vyrazila behať, ak sa nedalo, zostala som doma a pustila som si na internete videá. Vždy som sa snažila cvičiť vtedy, keď malý spal. Dôležité je, samozrejme, dodržiavať pitný režim. Moje ráno sa začína pohárom vlažnej vody s citrónovou šťavou a potom raňajky.
Ako vyzerá tvoj deň?
- Keďže synček Maťko začal chodiť do škôlky, vstávam každé ráno 5.30, raňajkujem o 6.00 ráno. Zobudím malého a okolo 7.30 odchádzame z domu. O 9.00 desiatujem, o asi dve hodinky po desiatej idem behať a doma si dám ešte silový tréning. Každý deň je zameraný na niečo iné. Momentálne cvičím výzvu na osem týždňov od Jill Michaels. Po cvičení sa naobedujem. tréning trvá tak 1,5 hodinky, max. dve. Po obede potrebné domáce práce. O 15.00 hodine vyrážam do škôlky a o 16.00 hodine mi vychádza olovrant. Potom sa venujem synovi. Drobca okúpem okolo 20.00 hodine, najneskôr o 20.30 spinká a ja sa venujem svojmu blogu na facebooku a cca okolo 22. – 23.00 konečne zaľahnem aj ja (smiech).
Bolo obmedzovanie sa v sladkostiach, pečive a podobných potravinách pre teba náročne?
- Keďže MILUJEM sladké, mala som z toho obavy. No naučila som sa. Momentálne mi nechýba vôbec nič. Dokázala som si ten svoj jedálniček nastaviť tak, aby mi nikdy nič nechýbalo. Pokojne môžem mať pred sebou čokoládu a neláka ma alebo čipsy .
Už keď bolo na tebe vidno, že si nejaké to kilo zhodila, ako to prijalo tvoje okolie?
- Keď som začala, bola som rozhodnutá začať v tichosti. Za prvý mesiac to bolo fantastické a motivovalo ma to ďalej. Po druhom mesiaci už aj doma videli, že to beriem naozaj vážne a ich podpora bola úžasná. Z okolia mi niektorí fandia a fandili, ale niektoré reči boli veľmi nepríjemné. Vďaka samej sebe, motivácii a odhodlanosti splniť si sny som tam, kde som.
Rozmýšľala si nad takým niečím, že by si sa práve týmto živila? Že by si ženám, napríklad na Záhorí, pomáhala so znižovaním telesnej hmotnosti?
- Tak presne o tomto premýšľam každý deň. Našla som sa v tomto. Napĺňa ma pomáhať iným, a aj preto som založila blog, kde denne pridávam recepty, cvičenie, motivácie a inšpirácie. Chcela by som si otvoriť fitness centrum pre obéznych ľudí, aby som im mohla pomáhať. Urobiť si kurz fitness trénera a výživového poradcu.
Ak by som mohla na záver odkázať ženám, mužom či dokonca deťom a mladým – MYSLITE NA SEBA!
