Prvá časť 2. hokejovej ligy je za nami, preto sme požiadali trénera HK 91 Borisa Záhumenského o krátke hodnotenie súťaže a aby nám bližšie predstavil HK 91 Senica.
- Pretože HC DUKLA Senica, ktorý vznikol v roku 1989 a fungoval do sezóny 2015 – 2016, sa pre finančné problémy rozpadol a HK 91 Senica chcel udržať hokej v Senici, tak zvažoval či nechať juniorku v súťaži, alebo vytvoriť klub mužov a prihlásiť ho do súťaže. Zbehlo sa to na poslednú chvíľu. Vytvoril sa klub dospelých, kde sa dali dohromady chlapci zo Senice, ktorí hrávali hokej. Stretli sme sa necelé tri týždne pred súťažou, prakticky bez letnej prípravy. Napísali sme si na sociálnych sieťach, kto by si chcel zatrénovať, kto by to chcel skúsiť. Niektorí juniori prešli do mužstva dospelých. Treba povedať, že skúsenosti sú skúsenosti. Niektorí chalani nehrali hokej dlhšie, mali a majú ešte čo doháňať, aby sa dostali do hernej pohody.
Mali ste ozaj málo času pred súťažou. Odohrali ste len jedno prípravné stretnutie s Budapešťou. O týždeň ste začínali prvé kolo v Leviciach.
– V Leviciach to bolo ešte stále o zoznamovaní sa hráčov. Tomu zodpovedá výsledok, keď sme prehrali 1:6. Levice hrávajú v tomto zložení už 5 – 6 rokov. U nás bolo vidieť, že sa ešte hľadáme. Potom v 2. kole doma proti Piešťanom, bývalému extraligistovi, mali tam veľa hráčov, ktorí hrávali ešte 1. ligu. Na toto stretnutie prišla veľká náv-števa. Ľudia sa chceli pozrieť na svojich odchovancov. My sme ich potešili víťazstvom na samostatné nájazdy. Troška nás to nakoplo a zocelilo. V 3. kole sme nešťastne doma prehrali s Púchovom 3:4 a v štvrtom opäť do-ma sme získali bod za prehru 6:7 po samostatných nájazdoch.
Potom však prišla šnúra prehier, štyri v rade. I keď súperi vás hodnotili celkom kladne, že nehráte zle, niečo k úspechu chýbalo. Bolo to premieňanie gólových príležitostí a chyby v obrane?
– Je to pravda. Zápasy sme prehrávali. V Dubnici 11:4, je to naša najvyššia prehra v súťaži. Keď si to však zoberieme po dvoch tretinách bolo 5:4. Poslednú tretinu sme zase odpadli. Súper tam mal veľa skúsených hráčov. Ďalšie stretnutie doma s Dolným Kubínom 2:4. Boli sme súperovi vyrovnaným partnerom, ale opäť nepochopiteľné chyby v obrane nás obrali o body a takisto sme sa veľa narobili na gól. Nepremieňali sme šance. Dostávali sme „šuchtavé“ góly. Súperi naše nedostatky vedeli využiť. Nám to tam nepadalo. Ďalšia vec, zranenie hráčov. Paľo Krutý, Ján Štefka, nakoniec aj ja mám zlomenú kostičku na nohe a ďalší, ktorí sú doráňaní. Niektorí sú dlhodobo zranení, niektorí krátko, ale nám to chýba.
V 9. kole prišlo prvé trojbodové víťazstvo. Týmto víťazstvom ste HC Bratislavu zosunuli z prvého miesta a vy ste poskočili o stupienok vyššie v tabuľke.
– Ja verím, že toto víťazstvo nás nakopne. My sme išli do tohto zápasu ako úplný outsider, predsa tam sú kvalitní hráči, ktorí nie tak dávno hrali extraligu. My sme také mužstvo, ktoré sa prispôsobí k súperovi. Tento raz sme sa súpera nezľakli a môžem povedať, že sme zaslúžene zvíťazili.
Víťazstvo nad Bratislavou už je za nami, týmto skončila prvá časť, ako si trúfate do druhej časti?
– Toto víťazstvo prinieslo do kabíny veľa energie, hlavne pozitívnej a myslím si, že v druhej časti budeme bodovať častejšie. Doteraz sme poväčšine s každým súperom hrali vyrovnanú partiu. Myslím, že tento tím má na viac ako na posledné miesto.
A ešte, v akých podmienkach pracujete? Čiste amatérskych?
– Áno, sú to rýdzo amatérske podmienky. Síce klub nám zabezpečuje stravu na zápasoch doma i vonku, plus nám preplácajú hokejky. Myslím, že tréningy sú dostatočné. Všetci chlapci prakticky chodia do zamestnania a do škôl, je to náročné fyzicky aj psychicky. Niektorí chalani chodia do Bratislavy do školy a dochádzajú na tréningy. Tí starší pracujú a večer idú na tréning. Ten hokej majú tak radi, že keď majú v sobotu voľno, obetujú to hokeju. Chlapci, čo sú v kabíne, majú radi hokej a nerobia to pre peniaze.
Prvý ročník je najťažší, ako to vidíte do budúcna?
– Ja si myslím, že nikto nebude chcieť, aby sme hneď postupovali do 1. ligy, ale na budúcu sezónu môžme byť v tej prvej polovici tabuľky 2. ligy.
Autor: Pavol Macek