Zosnulí významní Záhoráci

Martin Miloš Braxatoris-Sládkovičov – básnik, prozaik, redaktor, prekladateľ
- nar. 2. 5. 1863 Banská Bystrica – Radvaň – zom. 26. 8. 1934 Senica
Martin Miloš Braxatoris bol spisovateľ, redaktor, prekladateľ. Narodil sa v Banskej Bystrici – Radvani. Základnú školu navštevoval v rodnej Radvani, v rokoch 1874 – 1879 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici, nasledujúce tri roky študoval na lýceu. Od roku 1882 sa venoval štúdiu teológie v Bratislave, v Rostocku a na univerzite v Lipsku. V roku 1887 bol Martin Braxatoris vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil u Andreja Seberíniho v Nadlaku (Rumunsko), krátko u Fridricha Baltíka v Liptovskom Mikuláši a Jána Lešku v Brezovej pod Bradlom, od roku 1892 bol evanjelickým farárom v Senici, kde pôsobil až do svojej smrti.

Štefan Fajnor – advokát, hudobný skladateľ
- nar. 16. februára 1844 Brezová pod Bradlom – zom. 26. 4. 1909 Viedeň, pochovaný v Senici
Študoval na lýceu v Bratislave, právo v Budapešti a v Bratislave. Bol advokátskym koncipientom u J . Francisciho v Liptovskom sv. Mikuláši, u M. Mudroňa v Bratislave a u J. Koronthályho v Senici. Bol obhajcom viacerých národných buditeľov, ktorí mali v čase maďarizácie problémy s vtedajším režimom. Vzťah k veciam národným dostal už v rodinnom zázemí. Jeho dielo sa prenáša aj do súčasnosti. Veď je autorom hudby k dodnes jednej z najznámejších slovenských hymnických piesní. Zhudobnil totiž báseň Karola Kuzmányho „Kto za pravdu horí.“ A hudbou doplnil aj niektoré básne Svetozára Hurbana Vajanského, rodáka z Hlbokého. Štefan Fajnor zomrel 26. apríla 1909 vo Viedni, po operácii žalúdka. V Senici ho pochovali 29. apríla.

Jozef Miroslav Hurban – prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849
- nar. 19. 3. 1817 Beckov – zom. 21. 2. 1888 Hlboké
Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej. Vzdelanie získaval najprv u otca, neskôr v rokoch 1826 – 1830 navštevoval mestskú školu v Trenčíne, potom v rokoch 1830 – 1840 evanjelické lýceum v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Vysvätený za kňaza bol v roku 1840. Chcel pokračovať v štúdiu v Nemecku, no z finančných dôvodov musel začať najprv pracovať, kým si štúdium mohol dovoliť. Po vysvätení pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom, od roku 1843 bol farárom v Hlbokom. V roku 1860 dokončil ďalšie vzdelávanie a získal titul PhDr., ThDr. h. c. Pochovaný je v Hlbokom.

František Víťazoslav Sasinek, skalický rodák, jeden z najvýznamnejších slovenských historikov, kňaz, tajomník Matice slovenskej
- nar. 11. 12. 1830 – zom. 7. 11. 1914
Bol vysvätený za kapucínskeho kňaza; jeho historické bádanie bol zamerané predovšetkým na Uhorsko, keď na túto tému napísal niekoľko publikácií (Dejiny kráľovstva uhorského, Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Dejepis Slovákov atď.). Vo svojej práci neopomenul ani Skalicu a podrobne jej „dejopis“ zaznamenal napr. v niekoľkých pokračovaniach v časopise Slovesnosť v roku 1863.⋌