Okrem toho, že ich vo svojom podnikovom časopise pravidelne informuje o konaní v družstve, venuje im každoročne jeden jesenný deň. Je to buď posedenie pri nejakom kultúrnom programe a hudbe, alebo jednodňový zájazd.
V tomto roku boli pozvaní na pekný jesenný výlet na južnú Moravu. Zišlo sa ich rovných 70 a spolu s členmi vedenia družstva sa dvomi autobusmi odviezli k Vranovskej priehrade. Tu prestúpili na výletnú loď a začala sa príjemná, vyše hodinová plavba po rieke Dyji. Bol čas na rozhovory, spomienky a bolo aj na čo pozerať – po obidvoch brehoch sa týčili skaly i skaliská, sem-tam na nich bolo vidieť chatky, pri nich zakotvené lodičky. Asi po hodine loď minula zrúcaniny starobylého hradu Corštejn a za zákrutou sa objavil očakávaný cieľ výletu – hrad Bítov.
Vrcholom výletu bola návšteva hradu Bítov
Z prístaviska viedla k nemu cesta kľukatým lesným chodníkom. Bola síce trocha do kopca, ale nakoniec ju všetci zvládli. Za námahu boli odmenení nevšednou krásou, ktorú im poskytli interiéry prekrásneho moravského hradu. Okrem dobového zariadenia, netradičnej výzdoby stien a unikátnych lustrov je súčasťou prehliadky aj niekoľko miestností zaplnených množstvom preparovaných malých i veľkých zvierat a vtákov. Z nich k najzaujímavejším patrí zbierka 49 psov, ktorá je najväčšou zbierkou svojho druhu na svete. Prehliadka sa končila v zámockej kuchyni, kde bola natáčaná známa česká rozprávka „Tajemství staré bambitky“. Po skončení prehliadky interiérov a hradného nádvoria zišli naspäť známym lesným chodníkom na breh rieky. Na lodi, ktorá už v prístavisku čakala, vítal prichádzajúcich usmiaty kapitán. Počas jazdy späť k vranovskej hrádzi šikovní lodníci, ktorí sa na chvíľu zmenili na čašníkov (mimochodom, tiež veľmi šikovných), podávali chutný obed, nechýbala ani kávička a zákusok. A popri tom mali znovu možnosť obdivovať krásy okolitej prírody a nachádzať nové, pekné zelené zákutia.
Cestou domov sa jednotárski dôchodcovia už začali tešiť na stretnutie v roku budúcom. Je predpoklad, že prídu aj tí, ktorí si na cestovanie netrúfli, ale na pohodové posedenie určite prídu radi.
Autor: Oľga Zlochová
