Krojová zábava v Hlbokom sa obnovila minulý rok po tradícií spred niekoľkých rokov a nadviazala tak na ľudové veselice z minulosti.
Naposledy obdobnú zábavu organizovala Únia žien ešte v 90. rokoch. Už vtedy bolo toto podujatie obľúbené a tešilo sa obrovskej návštevnosti, nielen Hlbočanov, ale aj cezpoľných a dokonca aj návštevníkov zo zahraničia. Predaných bolo 208 lístkov, celková účasť sa odhaduje zhruba na 250 ľudí, z ktorých bola väčšina v ľudovom odeve.

Zábava ožila vďaka OZ Prakoreň
Znovuoživenie krojovej zábavy má na svedomí mládež z Hlbokého a ich organizácia OZ Prakoreň, ktoré vzniklo pretvorením pôvodného OZ HAM, ktoré už v minulosti organizovalo populárnu akciu Retro či Čaj o piatej. S novým názvom pôsobí toto združenie od mája 2016. V budúcnosti sa ich záujmy a aktivity budú poberať smerom spojeným s udržaním, ochranou a obnovením kultúrneho dedičstva regiónu, ochranou prírody a pamiatok, či vzbudením záujmu o kultúru. Ako sa zdá, všetko, čoho sa chytia, má úspech.
Hlbocká mládež má veľmi kladný vzťah k tradíciám a folklóru, čo sa ukázalo aj na účasti. Množstvo z nich priviedlo aj svojich priateľov, a preto bol pomer generácií takmer vyrovnaný.
Kroje z celého okolia
Na zábave každý hrdo prezentoval tradičný odev zo svojho regiónu. Jeho pôvod pri vstupe každý uviedol a vďaka tomu sme sa dozvedeli, že svoje zastúpenie mali obce a mestá Vrbovce, Myjava, Borský Mikuláš, Kúty, Radošovce, Veľké Bílovice, Podbranč, Strážnica, Čekov, Šariš, Horehronie, Brodské, Čáčov, Trenčín, Tekov, Sobotište, Prietrž, Brezová pod Bradlom, Závod a Kopčany.
Najčastejšie bolo vidieť, samozrejme, hlbocký kroj, ktorému sú podobné aj kroje Prietrže či Čáčova. Hojnú účasť mal taktiež kroj typický pre oblasť Myjavy a kopaníc.

Hudba znela celú noc
Krásne vyzdobený kultúrny dom ožil príjemnou atmosférou. Do tanca hrala Dychová hudba Májovanka a Cimbalová hudba Demižón zo Strážnice. O nemenej zaujímavý hudobný program sa postarali chlapci Šediví z Búru a dievčence s husľami. Dá sa povedať, že si vytvorili vlastný tanečný parket a do tanca a spevu strhli množstvo návštevníkov už vo vstupnej miestnosti.
Zábavu doplnili aj neoficiálni muzikanti – s husľami Alexander Sartor zo Závodu a Mirko Havel s harmonikou z Hlbokého.
V tematickom duchu sa niesla aj tombola, ktorú tvorili tradičné ceny – oriešky, mak, sušené jabĺčka, divina, med, háčkované a štrikované výrobky, pálené, lopata, krompáč či kladivko.
Pre návštevníkov bolo prichystané občerstvenie z domácich kuchýň, pagáčiky, zázvorníky, domáce hrozno alebo nátierky.
Počas podujatia prebiehala aj zbierka na výsadbu stromčekov v okolí, ktorej sa chcú venovať v priebehu novembra. Zbierku taktiež organizovalo OZ Prakoreň. Vyzbieraných bolo 33 eur.

Znaky odevu z obce Hlboké
O znakoch hlbockého kroja nám porozprávala Hlbočanka Romana Nošková.
Tradičný ľudový odev z obce Hlboké je obdobný, takmer rovnaký s krojmi z Prietrže, Senica – Čáčov, Kunov.
Na krojovej zábave bol vidieť najmä sviatočný ľudový odev slobodného dievčaťa z 20. storočia. Súčasťou odevu je konopný rubáč, ktorý sa obliekal na spodok pod rukávce z jemného a tenkého mušelínu, okružie alebo obojok aj rukávy rukávcov zdobí širšia paličkovaná čipka a pestrofarebná výšivka. Biela kartúnová sukňa so zeleným alebo modrým tlačeným vzorom.
Živôtik – pruclek zo zeleného/modrého damašku. Biela zástera z vapéru naspodku zdobená najčastejšie krížikovou farebnou výšivkou a aj pásiky bielej strojovej výšivky. Na hlavu sa viaže tylangrová naškrobená šatka. Tento druh sviatočného odevu sa obliekal len počas veľkých sviatkov. V nedeľu do kostola a na zábavy a tancovanie nosili slobodné dievčatá konopný rubáč, rukávce z jemného a tenkého mušelínu, okružie – obojok s plnou výšivkou, modrý alebo zelený damaškový živôtik – pruclek, podľa toho bola i biela kartúnová sukňa buď so zelenou, alebo modrou potlačou a listrová zástera zelená/modrá naspodku zdobená plnou výšivkou. Na hlave, tiež ako znak slobodného dievčaťa, sa viaže tylangrový ručník. Typická pre túto oblasť Senického okresu, ktorou sa odlišuje od iných regiónov Slovenska, je parta, zápleta zo stužiek upevnená na hlave, ktorú nosili družice 2 týždne pred svadbou a počas svadby a nevesta, než ju začepčili.
Rozdiel oproti prietržskému tradičnému odevu je vo všednom odeve. V Hlbokom je zadný fiertoch – zástera zdobená na spodnom okraji švinglami – zúbkami, zatiaľ čo v Prietrži je zadná zástera na spodnom okraji rovná, zahnutá a olemovaná.
