Pred 284 rokmi – 18. októbra 1732 – bola vyhlásená socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je nad oltárom v národnej bazilike v Šaštíne, za milostivú. MY Záhorie prináša stručne z histórie vyhlásenia sochy Sedembolestnej Panny Márie za milostivú.
Začiatky pútnického miesta Šaštín siahajú do roku 1564, keď manželka grófa Imricha Czobora, ktorý bol majiteľom šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. V ich manželstve trvali už dlhšiu dobu nezhody a práve na mieste, kde dnes stojí kaplnka, ju manžel po hádke vysotil z koča. Manželka dala sľub, že dá vyhotoviť sochu Panny Márie, ak sa manžel-stvo zachráni. Na panstve vyhľadali manželia tvrdé odolné hruškové drevo a neznámeho ľudového rezbára, ktorý zhotovil sochu Sedembolestnej Panny Márie v náručí s mŕtvym synom. Sochu umiestnili najskôr na stĺp, no pre časté nájazdy Tatárov a Turkov bola socha presunutá po asi 90 rokoch do Kaplnky sv. Imricha v blízkom zámku, aby nedošlo k jej poškodeniu.
V roku 1710 bola socha Sedembolestnej znova uložená v kaplnke k úcte. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Historické zmienky o uzdraveniach a zázrakoch možno nájsť napríklad v knihe Novum sidus Hungariae, ktorá vyšla v jezuitskej tlačiarni v Trnave v roku 1732. Píše sa v nej: „V roku 1732 dosiahli ľudia od bolestnej Matky niekoľko uzdravení. Rozšírila si i povesť, že posvätná kaplnka bola v noci ožiarená jasným svetlom, akoby slnkom.“ Ďalším historickým zdrojom je farská kronika, ktorá zachytila počas rokov 1732 – 1736 vyše 700 mimoriadnych uzdravení, a to nie sú ani zďaleka zachytené všetky. Od roku 1732 sa stáva zo Šaštína jedno z najväčších pútnických miest v strednej Európe. Záznamy o zázrakoch, uzdraveniach sú stručné a vecné. Nájme v nich meno a vek uzdraveného, meno obce alebo mesta, odkiaľ pochádzal uzdravený. Ďalej krátky popis ochorenia i spôsob liečby a napokon zázračné uzdravenie.
Na konci záznamu je prehlásenie, že vyzdravení, ich rodičia alebo svedkovia sú ochotní všetko prísahou potvrdiť. Uzdravený bol napríklad 4-ročný chlapec, ktorý mal padúcnicu a tri hodiny sa zvíjal od bolesti. Všetko zázračne pominulo, keď ho matka zasvätila Panne Márii pri kaplnke. 8-ročná Betka mala zdeformované telo a nemohla chodiť, na príhovor k Panne Márii sa postavila na vlastné nohy a už netrpela žiadnou chorobou. Šaštínsky farár Ján Schon tieto zázraky sledoval a informoval o tom, čo sa dialo vo farnosti biskupa Pavla Spácaia, ktorý bol generálnym vikárom Ostrihomskej arcidiecézy pre duchovné záležitosti. Začalo sa vyšetrovanie a socha bola prenesená do loretánskej kaplnky vedľa farského kostola, neprístupná verejnosti, kým sa vec nevyšetrí. Ľudia sa naďalej stretávali pri prázdnej kaplnke a utiekali k Božskej Matke. Vyšetrovanie sa ukončilo a 18. októbra 1732 vydal arcibiskup Imrich Esterházi o Šaštíne a soche Sedembolestnej dekrét.
