V piatok 21. októbra 2016 o 16.00 hod. sa v priestoroch Záhorského múzea v Skalici uskutoční vernisáž výstavy Skalica 1950 – 1980 vo fotografii Fridricha Leopolda Slatinského, Jána Pardubského a Františka Tomíka.
Trnavský samosprávny kraj a Záhorské múzeum v Skalici pozývajú na vernisáž výstavy, ktorá je venovaná štyridsiatim, v mnohých veciach zlomovým rokom pre mesto Skalica. Umožňuje ohliadnutie sa za nimi prostredníctvom fotografií troch so Skalicou spojených autorov. Kurátori výstavy sú PhDr. Viera Drahošová a Mgr. Róbert Svíba.
Historické mesto Skalica prešlo vo svojom vývoji mnohými dynamickými obdobiami, žiadne však nezmenilo mesto tak výrazne, ako obdobie začínajúce sa po druhej svetovej vojne.
V Skalici s tradičným poľnohospodárskym charakterom, vinohradníctvom a remeslami začalo vznikať silné priemyselné zázemie (Závody valivých ložísk, Odevné závody, Komunálne služby, Dopravostroj, Pozemné stavby, Okresný stavebný podnik a ďalšie, rozrástol sa závod Tekla).
Od 19. storočia do roku 1950 sa počet jej obyvateľov takmer nemenil, po roku 1950 sa zvyšoval takým tempom ako nikdy v histórii. Do roku 1980 dosiahol počet 13 833, vzrástol o vyše 8 000 obyvateľov. Individuálna i kolektívna bytová výstavba sa sústreďovala v bezprostrednej blízkosti historického jadra a zároveň vznikali nové, rozširovali sa jestvujúce objekty občianskej vybavenosti: nemocnica, zimný štadión, školy, škôlky, zdravotné stredisko, komunikácie.
V roku 1960 stratila Skalica štatút okresného mesta, nedostávalo sa jej toľko finančných prostriedkov na prestavbu, a tak sa podarilo vyhnúť veľkoplošným asanáciám historického centra.
Stavalo sa prevažne v okrajových polohách mesta, kde bola výstavba menej náročná a lacnejšia ako v jadre, a to zostávalo neporušené takmer do 70. rokov 20. storočia.
Postupne prišlo k asanáciám, pri ktorých zanikol Malý rínek, ulica Pod mestskou zďou, bloky ulíc Potočnej a Boorovej pre rozšírenie nemocnice, pre výstavbu troch obchodných domov a novostavbu poštového úradu časť ulice Potočná, ďalšia pre mestské trhovisko. Za farským kostolom bol na mieste historickej zástavby postavený dom služieb – dnešný okresný súd, a iné nové objekty.
I napriek zásahom ostala historická Skalica vo veľkej miere zachovaná a nestratila historické, urbanisticko-architektonické a umelecké hodnoty, ktoré ju v rámci svojho typu historických miest na Slovensku stavajú na popredné miesto.
Výstavu tvorí takmer dvestopäťdesiat fotografií autorov Fridricha Leopolda Slatinského, Jána Pardubského a Františka Tomíka.
Fridrich Leopold Slatinský sa do Skalice prisťahoval v roku 1957 a stala sa po ťažkých životných skúškach domovom jemu i jeho rodine. V Skalici naplno rozvinul svoju záľubu vo fotografovaní, ktorej sa venoval od svojej mladosti. Pracoval vo fotografickom krúžku v Grafobale, prezentoval sa a získal viacero ocenení. Časť jeho fotografickej pozostalosti sa nachádza v Záhorskom múzeu v Skalici.
Systematickým fotografickým mapovaním mesta a jeho premien sa väčšinu svojho života ako komunálny fotograf, fotograf Záhorského múzea i mesta Skalica zaoberal Ján Pardubský. Skalica a jej obyvatelia boli nosnou témou jeho tvorby, počas pôsobenia v Záhorskom múzeu obohatenej dokumentáciou historického dedičstva a reprofotografiou.
Tretím autorom je umelecký fotograf a vysokoškolský pedagóg, člen porôt a kurátor fotografických výstav, v Bratislave žijúci skalický rodák František Tomík. So Skalicou zostal v spojení a jej fotografovaniu sa venuje počas svojich návratov, keď z vyplývajúceho odstupu o to intenzívnejšie vníma a zachytáva zmeny v rodnom meste.
Výstava potrvá do 25. novembra 2016.
