Ťažkú jar vystriedal nádejný úvod a opäť pokles
Senický futbal zažil naozaj ťažkú jar, keď okrem výsledkovej mizérie postupne prechádzal aj do hernej. Úvod jesennej časti naznačil, že fortunaligové mužstvo by svojim fanúšikom mohlo priniesť podstatne viac radosti ako počas predchádzajúceho obdobia.
Napriek úvodným dvom prehrám sa na výkony hráčov v červeno-modrých dresoch dalo pozerať a v nasledujúcich stretnutiach to aj výsledkovo potvrdili. Lenže po krátkom nádejnom období prišla studená sprcha a mužstvo sa nielen výsledkovo, ale aj herne, až na pár výnimiek, vrátilo k prejavu z jarnej časti. Ťažko je hodnotiť, kto za tieto výkony nesie zodpovednosť. Mužstvo už po úvodnom kole opustil hlavný tréner Aleš Čvančara. Prečo tak bolo, sa v kuloároch hovorí dosť, najviac rezonuje to, že si nenechal hovoriť do svojej prá-ce, čo bol hlavný kameň úrazu... Po ňom „dočasne“ prevzal trénerské žezlo Miroslav Mentel. Ako jediný mal v súčasnom trénerskom tíme potrebnú licenciu, a tak to bola logická voľba. Kto sleduje zápasy Senice, vie o tom svoje. Pri všetkej úcte k pánovi Mentelo-vi, o dôležitých veciach rozhoduje bývalý šéftréner mládeže Vojtech Žitný a z dočasnej situácie sa, zdá sa, stala situácia trvalá. Aj keď posledné informácie tvrdia, že by sa predsa len malo niečo v dohľadnej dobe zmeniť, zatiaľ zostáva dočasná situácia stálou.
Prestupová politika klubu: Z hráčov je rýchloobrátkový tovar
V poslednom období platí, že prísť do Senice neznamená pre hráčov žiadnu dlhodobú istotu. Aby to nepadlo len na súčasné zloženie vedenia a trénerov, treba povedať, že toto sa v záhoráckom klube deje už dlhšiu dobu. Stačí pohľad na minulú sezónu. Prišlo 16 mien – Lukáč, Plach, Hladík, Mehremič, Vengřínek, Kontár, Klec, Morong, Hušek, Hromada, Leško, Cicman, Šmehýl, Hlohovský, Rajník, Musona. Určite nie so všetkými sa počítalo do A-mužstva, Hromada a Vengřínek boli iba na hosťovaní a určite sa počíta aj s chybnými krokmi. Ale aby po 14 mesiacoch z tohto množstva bola v klube už iba dvojica Plach a Hušek, ktorá navyše v tejto sezóne neodohrala ani minútu, ukazuje o úspešnosti klubu priviesť do tímu skutočnú posilu.
V tej súčasnej sa príchod hráčov o nič nespomalil a mužstvo doplnilo už 15 hráčov (Pirulo, Ebwelle, Košťál, Docal, Astray, Quaye, Delgado, Weriton, Guille, Březina, Kratochvíl, Gončar, Kopičar, Turyna, Červeňák). Kým v minulej sa vedenie obzeralo predovšetkým po domácich, prípadne českých hráčoch, teraz zalovili okrem Čiech predovšetkým v Španielsku. Výkony hráčov budú rozobrané nižšie.
Zloženie kádra je na zamyslenie
Po prvej tretine sa dá už čo – to povedať aj o kvalite a prínose niektorých hráčov do mužstva, ale najskôr pohľad, ako sú obsadené niektoré pozície. Tu sa niekedy rozum zastavuje a skôr to vyzerá, že Senica priberá do mužstva nie to, čo potrebuje, ale kto je na sklade. Ťažko si je vysvetliť, prečo má po skončení prestupového obdobia v zostave iba štyroch obrancov (Gončar, Pillár, Březina a Delgado), ku ktorým musela pribrať dorastenca Červeňáka. Na druhej strane môže poskladať kompletnú zálohu z defenzívnych štítov – Kratochvíl, Quaye, Astray, Kopičár a odchovanec Blažek... A to ešte nie je vo výpočte doliečujúci sa Hušek. Ľavá strana zálohy je jediným postom, kde si Seničania môžu povedať, že ju majú kvalitatívne dobre zdvojenú vďaka dvojici Ebwelle a Weriton, ale na pravej strane zíva doslova čierna diera. Tréneri sa ju snažia zaplátať Pirulom, ale tomu kraj zjavne nesedí a, naopak, chýba v strede, kde vedel svojimi nečakanými ťahmi narobiť problémy takmer každej defenzíve. V útoku Senica dopláca na zranenie Guilleho, keďže od mladých Mráza a Turynu sa nedá očakávať, že sa nevyhnú výkyvom.
Kvalita a výkony kádra
Čo sa týka výkonov hráčov po prvej tretine, nie je nad čím plesať. Oproti jari išiel výkonnostne hore brankár Šulla, bohužiaľ, práve jeho jediná veľká chyba stála Senicu úspešnejší výsledok v poslednom zápase prvej časti v Myjave. Obrovskou oporou je stopér Pillár, ktorý drží defenzívu Senice. Březina strieda lepšie a horšie okamihy a tímu výrazne uškodil, keď sa nechal detinsky vylúčiť v zápase s Trnavou. Delgado je šikovný krajný obranca, ale morálno-vôľové vlastnosti sú jeho slabšou stránkou. Podobne je na tom aj Gončar, ktorý niekedy pôsobí na ihrisku ako duchom neprítomný. Pritom, ak sa mu darí, je vidieť, že kvalitu má. Na čom môže Senica stavať, je defenzívna časť zálohy, predovšetkým Miloš Kratochvíl. Z predsezónnych posíl je to hráč s najvyrovnanejšími výkonmi a okrem defenzívy dokáže pomáhať aj smerom dopredu. Dobré momenty s tými slabšími strieda odchovanec Filip Blažek, ale celkovo sa jeho prínos pre mužstvo dá hodnotiť pozitívne. Zvlášť, ak ho porovnávame s dvojicou zahraničných posíl Astray, Quaye, ktoré sú konkurenciou na jeho post. V závere prestupového obdobia ešte priviedla Senica do kádra ďalšieho hráča na tento post, Kopičára, ktorý zatiaľ výraznejšie na seba ukázal iba červenou kartou v Žiline.
O ofenzívu sa mal starať v zálohe predovšetkým Pirulo. V prvých kolách to tak bolo, ale postupne, ako klesal výkon celého mužstva, bolo to s ním rovnako. A keď ho tréneri začali posúvať na kraj zálohy, stratil sa úplne. Ak niečo v posledných dueloch Senici fungovalo, bola to ľavá záloha, či už tam bol Ebwelle alebo Weriton. V úvode sezóny sa na hrote nádejne ukazoval Guille, ale zranenie ho vyradilo na dlhší čas. Mráz striedal nádejné okamihy so slabšími. Turynovi sa snaha a bojovnosť nedá uprieť, ale nie je to hráč, ktorý by už v mladom veku dokázal pravidelne rozhodovať zápasy.
Senická mládež
Popri problémoch A-mužstva nemožno zabúdať na mládež. Ba práve naopak, možno ešte naliehavejšie poukázať práve na ňu. Senica sa posledné roky mohla právom pýšiť skvelou mládežníckou akadémiou. Tá vznikla v podstate na zelenej lúke a poctivou mravčou prácou nielen trénerov, ale aj celého manažmentu na čele s majiteľom postupne naberala na sile a kvalite. V posledných sezónach sa výsledky začali dostavovať. Nielen priamymi úspechmi (napr. účasť v mládežníckej Lige majstrov), ale aj postupným prísunom vlastných odchovancov do A-mužstva, prípadne presadením sa tých najtalentovanejších v zahraničí. Lenže v lete vedenie vymenilo takmer kompletne úspešných, zväčša domácich mládežníckych trénerov za partiu trnavských, pôvodne pod vedením Vojtecha Žitného. Bolo by teraz nefér po takto krátkom čase hodnotiť ich pôsobenie, to ukáže až dlhšie časové obdobie.
Čo sa však hodnotiť dá, je prístup klubu k vlastným odchovancom. Práve v minulej sezóne začali dorastať prvé plody dlhoročnej práce v akadémii. Síce sa na jar deklarovalo, že budú dostávať šancu v prvom mužstve, pri reálnom pohľade sa presvedčíme, že to tak nebolo a hráči, ktorí okúsili aj mládežnícku Ligu majstrov, sa v zostave vtedajšieho „trénera“ Juraja Sabola veľmi neukazovali.
Pred sezónou deklaroval manažér pre scouting a prestupy Richard Čech, že hlavným dôvodom príchodu množstva skúsených cudzincov je fakt, aby sa mladíci mali od koho učiť a napredovať. Lenže od koho? Pirulo po naozaj výbornom úvode upadá, Gončar a Delgado sú nepochybne šikovní hráči, ale či sú vzorom v nasadení, môžeme polemizovať. Pri všetkej úcte považovať Astraya a Quayeho za vzory a tobôž posily je, jemne povedané, odvážne. Guille a Docal mali smolu so zraneniami, takže hodnotiť ich nemožno a u Ebwelleho takisto zohráva dôležitú úlohu zdravotný stav. Weriton je v klube na seriózne hodnotenie krátko, aj keď prvé zápasy ukázali veľký potenciál. Košťál mal byť lídrom kabíny, ale klub ho pustil k vode po dvoch zápasoch. Zvyšné posily sú mladíci, takže o prísune skúseností sa v prípade Březinu, Turynu, Kratochvíla, Kopičára či Červeňáka určite nedá hovoriť.
Bolo by škoda, ak by dlhoročná kvalitná práca vyšla nazmar a hráči, ktorých si Senica prácne vypiplala, sa rozpŕchli po iných kluboch.
Fanúšikovia sa od klubu odvracajú
Zaužívané heslo „Futbal sa hrá pre fanúšikov“ dostáva v Senici takisto vážne trhliny. Posledné zápasy na tribúnach chýba Železná únia, ktorá mužstvu vytvárala domáce prostredie. Týmto dáva najavo svoju nespokojnosť s vedením klubu. Po nepodarenom pohárovom zápase vo Veľkých Ľudinciach opustil Železnú úniu jej predseda Ján Kuchta a zároveň koordinátor senického klubu pre styk s fanúšikmi. Na sociálnej sieti ako dôvod uviedol: „Nevidím aktuálne žiaden dôvod fandiť klubu bez identity a profesionality. Klubu, kto-rý každého polroka mení trénera, klubu, kde sa všetko robí na kolene, klubu, kde o profesionálnych veciach rozhodujú ľudia, ktorí sú neprofesionáli a nemajú s futbalom takmer nič spoločné. Klubu, kde odchovanci či hráči, alebo tréneri, ktorí tu futbalovo vyrástli, sú zatracovaní a vyhadzovaní a, naopak, cudzí hráči či tréneri sú vítaní ako spása napriek tomu, že ich výkonnosť je úbohá a smrdí z toho akurát tak biznis. Za klub nastupujú vo veľkom hráči, ktorých zaujímajú iba peniaze a to, čím skôr odtiaľto vypadnúť. Klubu, ktorý vyhadzuje ikony a opory, nemá žiadnu víziu a stratégiu do budúcna. Klubu, ktorý ani nevieme, kto trénuje, alebo trénuje niekto, kto nemá prax s dospelými.“
S jeho názorom sa stotožňujú aj ostatní členovia fanklubu. Tí k situá-cii v klube vydali vyhlásenie, z ktorého vyberáme: „FK Senica je vraj rodinným klubom, no v rodine sa ctí dôvera vo vlastných členov rodiny. Kytice, ktoré sa teraz odovzdávajú bývalým hráčom, čo tu niečo zanechali, sa v budúcnosti nebudú mať komu odovzdávať, pretože klub hazarduje so značkou FK Senica správaním sa k mladým hráčom, hráčom, čo tu niečo zanechali, trénerom A – tímu, ale aj začínajúcim trénerom, akým bol pre nás Jožko Dojčan, veľký motivátor, ktorý si vážil podporu fanúšikov. Jeho odchod z klubu je pre nás veľkým sklamaním. Hráči ako Pavlík, Kóňa, Križko boli hráčmi, ktorí by tu hrali do konca kariéry. Mali v Senici rodinu, boli vzorom pre mladých futbalistov, mali vzťah k fanúšikom, fanúšikovia ich milovali. Klub sa k nim zachoval neprofesionálne a chladne ako k nepotrebnému materiálu. Tréner v klube je figúrka, ktorá sa nerozhoduje slobodne, česť výnimkám. Klub mení trénera každého pol roka (keď treba uvoľniť miesto, tak aj po prvom zápase) a víziu každý rok. Najskôr hráme so skúsenými Čechmi, potom s výberom Afriky, Južnej Ameriky, o rok akože s odchovancami (reálne však odchovanci vo veľkom priestor nedostali, iba pár jednotlivcov), v súčasnosti sa pokúšame o trenčiansku cestu.“
Marketing
Fanúšikovia mali voči senickému klubu výhrady aj čo sa týka marketingu. V podstate okrem webovej stránky a komunikácii na sociálnych sieťach ďalšie možnosti absentovali. V poslednom období však klub začal vyvíjať novú aktivitu. Tou hmatateľnou je už fanshop na oficiálnej stránke klubu a aj polčasová súťaž pre fanúšikov so streľbou z polovice ihriska. Klub rozbehol aj aktivitu, keď sa chce k fanúšikom priblížiť v ich domácom prostredí a naštartoval aktivitu priamo v blízkych obciach pri Senici. Podľa dostupných informácií je však táto akcia dočasne pozastavená, čo je určite škoda.
Hľadanie strategického partnera
Už dlhšiu dobu v Senici riešia vstup strategického partnera. Od leta sa nejasne spomínal turecký spoločník, predminulý týždeň prišlo k prvému oficiálnemu stretnutiu v Senici so zástupcami prvoligového Kardemir Karabükspor. Podľa našich informácií to nie je jediný možný partner, s ktorým klub rokuje o spolupráci.
Ako to celé dopadne, je teraz skoro predpovedať, ale veľa to naznačuje, v čom je základný problém klubu – a tým sú financie.
Nech obhliadačky z cudziny dopadnú akokoľvek, malo by mať súčasné vedenie na pamäti fakt, ktorý spomenuli fanúšikovia vo svojom vyhlásení a ktoré dlhé roky na Záhorí platilo: „FK Senica je rodinným klubom.“
